Bicyklom 700 kilometrov, polmaratón a maratón. Košičan to dal za týždeň

KOŠICE, BRATISLAVA, PRAHA. Do Prahy z Košíc už aj bežal, aj jazdil na kolobežke.

Teraz sa rozhodol pre ďalšie malé spestrenie.

Extrémny športovec a ultramaratónec, Košičan Vojtech „Belo“ Špišák rád dokazuje, že ľudské výkony sú len otázkou nastavenia mysle a vôle.

Tak sa rozhodol, že si najprv zajazdí na trati: metropola východu - české hlavné mesto, potom si v stovežatej zabehne polmaratón a na ďalší deň dodá do nôh ešte maratónske kilometre v Bratislave.

Výziev sa nebojí, má ich rád

Aké dôvody viedli Bela k tomu, aby sa vôbec podujal na športový výkon, ktorý by len tak hocikto nezvládol?

„Už dávnejšie som si v bežeckom kalendári všimol zaujímavosť, že polmaratón v Prahe a maratón v Bratislave sa konajú v jeden víkend. V sobotu pražský a v nedeľu v Bratislave. Keďže mám rád výzvy, ktoré obvykle spájam s nejakou charitatívnou myšlienkou, tak som sa rozhodol využiť túto šťastnú kombináciu behov,“ vysvetlil.

Tento fanúšik ultramaratónu teda nezaváhal.

A keďže chcel, aby to bola ešte väčšia sranda, rozhodol sa do Prahy dôjsť z Košíc na bicykli.

Štart v deň bláznov

Z Košíc vyrazil prvého apríla.

Cyklistickú trasu v dvoch republikách sa snažil viesť čo možno najpriamejšie.

„Samozrejme, som sa musel vyhýbať diaľniciam a pokiaľ sa dalo, aj frekventovaným cestám. Pomohli mi aj skúsenosti spred štyroch rokov, keď som podobnú trasu šiel behom.“

„Navyše cyklistika je skvelým spôsobom dopravy. Ak máte dobrý deň, tak viete prejsť aj viac ako 200 km. Bohužiaľ, u nás ešte stále trpíme nedostatkom cyklotrás, ale sú miesta, kde sa to už začína zlepšovať.“

Jazdil po menej frekventovaných cestách

Cestu na bicykli rozdelil do piatich etáp – Košice - Svit (približne 130 kilometrov), Svit - Kysucké Nové Mesto (približne 160 kilometrov), Kysucké Nové Mesto- Velká Bystřice (približne 160 kilometrov), Velká Bystřice - Hradec Králové (približne 180 kilometrov) a Hradec Králové - Praha (približne 110 kilometrov).

„Obavu z áut som veru mal, preto som sa snažil plánovať trasu po menej frekventovaných cestách. V jednom úseku (Strečno) som nechcel riskovať vôbec a približne 25 kilometrov som sa odviezol vlakom. Napokon sa moja obava z áut ukázala ako neopodstatnená. Naozaj som bol milo prekvapený, že som nemal ani jedinú kolíziu. Je však pravda, že som sa snažil jazdiť čo najviac pri krajnici a bol som opatrný.“

Počasie vyšlo, káva musela byť tri razy denne

Všetky etapy na „tour de Košice – Praha“ si Belo rozdelil aj podľa toho, aby mal čo najviac možnosť prespávať u kamarátov, ktorým za to posiela veľké ďakujem.

V dvoch prípadoch využil hotelové služby.

„Čo sa týka jedla, snažil som sa vždy poriadne sa naraňajkovať a mať aspoň jedno teplé jedlo denne. Počas jazdy som využíval jedlo, ktoré som si pripravil vopred. Väčšinou drobné sústa pečiva so šunkou a podobne. No a denne som si doprial aspoň 3-krát dobrú kávu.“

Aj počasie držalo Belovi prsty, a tak mu na jeho slovensko-českej cyklistike takmer vôbec nepršalo.

„Veľké nepríjemnosti mi však spôsoboval vietor. Najmä hneď prvý deň pri ceste z Košíc do Svitu som si užil silného protivetra až-až. Na druhej strane musím povedať, že počas štvrtého dňa mi fúkalo väčšinou do chrbta, čo bolo veľmi fajn.“

Deň s horšími i lepšími momentmi

Ani športového vytrvalca, akým je Belo, neminuli krízy.

„Isteže, boli. Hneď prvý deň (smiech), keď som bol dosť vyčerpaný bojom s protivetrom a navyše som sa dosť hlúpo zbalil a na chrbte som mal asi 16-kilový batoh. Na druhý deň však prestalo fúkať, časť nepotrebného vybavenia som poslal domov a už to bolo lepšie. Ale v podstate každý deň sa skladal z lepších a horších momentov, išlo len o to, vydržať a motivovať sa pokračovať ďalej. Navyše som si pozeral priebežne sociálne siete a tešilo ma, že ľudia ma podporujú a robia zároveň dobré skutky. To mi vždy dodalo nové sily, keď som toho už mal plné zuby.“

Emotívna Praha

Do stovežatej prišiel Belo 5. apríla.

Hneď na druhý deň nato vymenil kolesá za nohy a odbehol polmaratón.

Atmosféru v českej metropole si chváli.

„Je takmer taká dobrá ako v Košiciach (smiech). Ja mám k Prahe veľmi blízky vzťah a mám tam veľa kamarátov. Samotný polmaratón bola vlastne taká veľká párty, na ktorej som stretol veľa kamarátov. Keď som im povedal, že som dorazil na bicykli, tak sa niektorí ani nečudovali, veď ma už poznajú. Iba pokrútili hlavou a potľapkali ma po pleci. Vrelo všetkým bežcom odporúčam zabehnúť si aspoň raz v živote polmaratón alebo maratón v Prahe. Najmä štart je vskutku emotívna záležitosť, keď sa za potlesku davu vydávate na boj s trasou a samým sebou a do toho vám hrá Smetanova Vltava, to sa človeku až tisnú slzy do očí a naskakujú zimomriavky.“

Maratón je mu bližší

V rovnaký deň ako prebehol cieľovou rovinou pražského polmaratónu, nastúpil na vlak do Bratislavy.

V hlavnom meste prespal a na ďalšie ráno už prešľapoval pred štartom bratislavského maratónu a polmaratónu.

V našom hlavnom meste bola obdobne dobrá atmosféra ako v Prahe.

Aj keď si tentoraz mohol, rovnako ako v predošlý deň v Prahe, odbehnúť len polmaratón, ale sám o sebe tvrdí, že dlhšie trasy sú jeho srdcu bližšie, a tak v hlavnom meste Slovenska štartoval na maratónskej trati.

Vyzval na dobré skutky

Belo nikdy nič nenecháva na náhodu a ak sa rozhodne podať silný športový výkon, je to vždy pre dobrú vec a tou je charita či dobrovoľníctvo.

Pred tým, ako vyrazil na cesty, vyzval na dobré skutky všetkých svojich kamarátov a známych a pripomenul, že to netreba brať ako chválenie sa, ale skôr to šírenie dobrých správ a inšpiráciu pre ostatných.

„Pôvodne som chcel podporiť nejakú konkrétnu zbierku alebo nadáciu, ale nevedel som si vybrať ktorú, tak som to nakoniec nechal na ľuďoch samotných a vyzval som ich, aby počas toho týždňa, čo budem na cestách, robili dobré skutky a zverejnili ich na sociálnej sieti v udalosti, ktorú som pre tento účel vytvoril. To, aké dobré skutky by to mali byť, som nechal na ľuďoch samotných. Väčšinou posielali fotky, ako boli vyčistiť les alebo park, či okolie svojho domova alebo pomohli starším ľuďom, psíkom v útulku a podobne.“