Najlepšie obdobie života prežíva podľa vlastných slov sólista košickej opery TITUSZ TÓBISZ, tenorista s nezameniteľným hlasom aj postavou a vizážou. Manželka Martina mu pred niekoľkými dňami porodila prvorodeného syna Tristana, po vysnívanom Otellovi bude onedlho spievať ďalšiu vytúženú rolu Samsona. V rozhovore prezrádza, prečo sa teší na jar, aké čudné môže niekomu pripadať, keď ho náhodou vidí v týchto dňoch v prírode, ale aj to, že sa po siedmich rokoch vráti na jeseň k postave, ktorá ho vystrelila do veľkého speváckeho sveta.
Čo pre Titusza Tóbisza znamená jar? Prebúdza sa aj on rovnako ako príroda a vníma nárast pozitívnej energie?
- Určite áno. Som skaut, hoci už len v pozícii rover, teda neaktívny a to ma veľmi spája s prírodou. Už od detstva. Jar stále veľmi čakám, aby som mohol ísť do prírody. So žienkou sa venujeme aj lukostreľbe a to je tiež jarný šport a v prírode. Ale v tomto roku využijem jar najmä na to, aby som sa mohol vonku učiť postavu Samsona. Veľmi mi to pomáha. Aj pred dvoma rokmi som sa takto učil postavu Arrindala z Wagnerových Víl. Vyšiel som do prírody, chodil som hore dole na kopci a keď ma niekto videl z diaľky, musel si myslieť, že nadávam po nemecky. Teraz to bude po francúzsky. Musí to vyzerať z diaľky zaujímavo. V jednej ruke mám kartičky s textom, v druhej noty a prechádzam sa hore dole. Jar podľa mňa prebúdza každého.
S jarou sú spojené aj Veľkonočné sviatky. Viem, že ste v rodine mali blízko aj ku folklóru, takže si zrejme v detstve prežíval sviatky aj s mnohými tradičnými zvykmi. Ako si spomínaš na Veľkú noc v detstve?
- Otec bol riaditeľom školy v malej dedinke Gortva a venoval sa folklóru. Ako deti sme chodili polievať po celej dedine, podobné to bolo aj u starých rodičov vo Veľkom Blhu. Ale to trvalo len do puberty. Potom, keď som už bol skautom, tak sme sviatky a voľné dni s nimi spojené využívali na skauting a pobyt v prírode. Ale polievanie dievčat sme samozrejme nikdy nevynechali.
Pre teba je táto jar výnimočná. Stal si sa po prvý raz otcom. Čo ti ako prvé preblesklo hlavou, keď si videl, respektíve držal na rukách svojho syna?
- Túžil som po tom veľmi dlho. Ten pocit sa nedá opísať, lebo sa nedá prirovnať k ničomu. Je to tak výnimočné stvorenie, tak dokonalé... Napadajú mi len slová, ktoré sú klišé, ale je to naozaj tak. Krásne, zaujímavé. Každý jeden pohľad, keď otvorí oči, hoci má len dva dni, je iný. A ty len pozeráš a pozeráš. Dokázal by som pri ňom presedieť celý deň a pozorovať. To je najlepší pocit, aký ma doteraz obklopil. Čakal som naňho veľmi dlho.
V divadle vystupuješ v rôznych úlohách, ako sa tešíš na rolu otca?
- Tým, že som na to tak veľmi dlho čakal, tak som už veľmi nastavený na to, čo všetko s tým svojím malým chalanom budem robiť. S mojím Tristanom. Chcel by som, aby sa venoval lukostreľbe, aby šermoval, športoval. Chcem, aby mal rád môj ruský UAZ (terénne auto – pozn. red.), aby na ňom so mnou chodil do prírody. Táboriť pod stan či pod holé nebo. Čo všetko sa z týchto mojich snov s ním podarí, zatiaľ neviem. Určite mu to nechcem vnucovať a to bude najťažšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
