KOŠICE. Veľká noc prináša so sebou nielen jarné upratovanie či veľkonočné zvyky a tradície, ale pre mnohých sú nadchádzajúce voľné dni aj príležitosťou vybrať sa za krásami prírody.
Ponúka ich plným priehrštím. Stačí len prestať myslieť na problémy a nepozerať sa iba pod nohy a neprehliadnete ich.
Možno pre vás bude inšpiráciou aj tvorba fotografa Milana Kapustu.
Pracuje v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a fotografovaním prírody si kompenzuje strohú agentúrnu prácu.
S hlavou v oblakoch, ale očami na zemi
Len tak sa dajú nasnímať zábery, akých má Milan vo svojej publikácii viac ako 120.
Tatry a kvety idú dokopy, aj keď si pri zmienke o Vysokých Tatrách asi najčastejšie predstavíme skalnaté končiare, kde sa možno miestami darí machu, poniže nejakej tráve a kosodrevine.
Ten rastlinný život je tam však oveľa bohatší. A nie sú to len poniklec, zvonček či šafran, ktoré poznáme asi všetci, ale napríklad aj zerva hlavičkatá, vičenec horský, ježohlav úzkolistý alebo dryádka osemlupienková.
Niektoré kvety, ktoré fotí, tu rastú len v jednej – dvoch lokalitách.
„Trávničku alpínsku majú ľudia v skalkách, ale v Tatrách rastie divoko len na jednom mieste na pár metroch štvorcových. Dokonca ju hľadali nejakí botanici z Bratislavy a keď ju nenašli, volali botaničke Zuzke Kyselovej, s ktorou som spolupracoval. Tak sme tam hneď utekali, či nevyhynula, ale našťastie nie, oni hľadali na zlom mieste,“ vysvetľuje Milan.
„Teraz bude vrcholiť sezóna šafranov. Zaujímavejšia je však poľská časť Tatier, kde ešte chovajú dobytok a ovce. Tie spásajú trávu a hnoja vysokohorské lúky. Výsledkom sú akoby fialové koberce. A u nás je toho šafranu ako šafranu,“ hovorí fotograf a ukazuje snímky poľských lúk, posiatych tisíckami kvetov.
Kým nefúka, ide to
Filmárom a fotografom sa najťažšie pracuje so zvieratami a s deťmi. Kvety by teda nemali byť komplikovaný objekt.
Milan to ale vyvracia: „Kvietok nám síce neujde, ale máme ´priateľa´ - vietor. Stále ním hýbe, čupíte pri ňom a čakáte, kedy prestane fúkať. Keď prestane, prídu mraky, keď zas zasvieti slnko, opäť sa rozfúka. A keď sa zdá, že by to už konečne šlo, sadnú naň muchy... Nie je to až také jednoduché.“
Snímky pre knihu zbieral desaťročie. Absolvoval množstvo ciest, niektoré s väčším, iné s menším úspechom.
Napríklad za spomínaným poniklecom jarným cestoval do Tatier asi päť rokov.
„Keď nestihnete sezónu nejakého kvetu, musíte počkať na ďalší rok. Raz som ho nestihol, v ďalšom roku v lokalite, o ktorej som vedel, poniklece ani nevyliezli, potom nakydalo snehu. Podarilo sa mi to asi na štvrtý alebo piaty raz. A nakoniec sa mi nedopatrením stalo, že sa v počítači zábery neuložili a našiel som len jediný, ktorý som náhodou nedal k ostatným, ale do notebooku. Ani trávničku alpínsku sa mi nepodarilo nafotiť bez problémov. Stalo sa napríklad, že ju obhrýzli kamzíky, a tak v tom roku nebolo čo fotiť,“ usmieva sa fotograf.
Medzi zábermi nechýba ani vzácny a v Červenej knihe ohrozených druhov rastlín uvedený všivec žezlovitý. Aj jeho fotografovanie ostalo autorovi v pamäti.
„Je málo lokalít, kde rastie, lebo sa vysušila krajina a tento kvet má rád polomočiarne pôdy. Zaujímavé sú kvety, ktoré sú počas kvitnutia uzavreté. Len taký silný hmyz ako čmeliak ho dokáže otvoriť a opeliť. Keď som to fotil, ešte som to nevedel. Ale podarilo sa mi zachytiť, ako doň naletel ako lietadlo do Dvojičiek,“ spomína si.
Jeho srdce si získali Tatry aj Zádiel
Neraz liezol Milan na niektorý z tatranských štítov len preto, lebo vedel, že tam rastú kvety, ktoré chcel nasnímať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
