KOŠICE. Etnologička Klaudia Buganová zbiera informácie o zvykoch a tradíciách už desaťročia.
Práve veľkonočných je veľké množstvo, keďže sa viažu už k pôstu, ktorý vrcholí samotnými sviatkami.
Niektoré sa praktizujú dodnes, no veľa je aj takých, ktoré zostávajú len v spomienkach obyvateľov rázovitých obcí.
„Veľkonočný týždeň je týždňom, ktorý bol pre našich predkov mimoriadne významný. Od Kvetnej nedele sa muselo vykonať veľmi veľa práce a k jednotlivým dňom sa viazalo množstvo zvykov a obradov, ktoré vyvrcholili veľkonočnými sviatkami,“ vysvetľuje etnologička z Východoslovenského múzea v Košiciach.
Viaceré zvyky praktizujeme dodnes, no často nevieme ich pôvod a dôvod, prečo ich vlastne vykonávame.
„Ľudia v minulosti žili na vidieku, všetky úkony, ktoré vykonávali v predveľkonočnom týždni smerovali k tomu, aby si zabezpečili hojnosť všetkého. Kľúčové pre nich bolo zdravie hospodárskych zvierat, aj svoje vlastné. To, aby bola pôda v poriadku. Lebo bez týchto úkonov by na jeseň nemali čo žať a teda v zime čo jesť.“
Ku zvykom, ktoré si vytvorili ľudia, aby si zabezpečili úrodu, sa pridala aj cirkev.
„Ona veľmi logicky a prorocky zistila, čo je pre toho nášho človeka dôležité. Vytvorila vlastné pravidlá, napríklad, že niečo posvätila,“ hovorí Buganová a dopĺňa, že vplyv na úkony počas predveľkonočného týždňa sa samozrejme viazali aj ku ukrižovaniu Krista v Jeruzaleme.
Pražná nedeľa
Kvetná nedeľa je posledná nedeľa pred Veľkonočnou a zároveň posledná nedeľa veľkého pôstu, ktorý trval 40 dní.
Každá nedeľa počas pôstu mala v minulosti určitý význam a aj sa špeciálne nazývala.
„Prvá pôstna nedeľa sa volala čierna. Po týždňoch zábav a tancovačiek sa museli ľudia stíšiť a obliecť do čierneho. Sú aj oblasti, kde na znak toho, že sa musia zriecť niektorých jedál a nemôžu si ich omastiť, si vlasy natierali masťou,“ hovorí etnologička a vymenúva ďalšie nedele.
„Zásoby jedla sa postupne zmenšovali, už nemali plné pivnice, ani obilné jamy, začali teda jesť naklíčené obilie. Ono už klíčilo prirodzene. Jedlo z takto naklíčeného obilia sa volalo pražmo a teda druhú pôstnu nedeľu nazývali pražná.“
Rozlúčka so Šmercu, pôst od očú
Tretia nedeľa mala názov pučalová, keďže jedli napučané strukoviny, napríklad hrach alebo bôb.
„Štvrtá nedeľa bola určená družbom, ktorí mohli pozývať na svadbu. Pretože hneď po Veľkonočnej nedeli sa mohli organizovať svadby, tak aby ľudia vedeli, že sú pozvaní. Volala sa teda družobná, hovorí Buganová.
„Ďalšia sa viazala k prekrytiu očí Ježiša na kríži fialovou látkou. Hovorilo sa tomu pôst od očú, už nebolo odporúčané sa ani dívať na sochy alebo obrazy v kostole,“ dopĺňa.
Ďalšia z nedieľ mala prívlastok smrtná, vtedy sa vynášala Morena, ktorá sa na východe nazývala Šmerc.
„Morena zosobňovala smrť a zimu, bolo potrebné sa s ňou radikálne rozlúčiť. Keď prechádzal sprievod s Morenou, muselo sa ísť vždy dole dedinou. Miesta kade sa prešlo, boli očistené od všetkého zlého.“
Vetvičky s výnimočnou mocou
Poslednou predveľkonočnou nedeľou je Kvetná.
Dodnes je spájaná s posvätením rozkvitnutých vetvičiek.
„Naši predkovia mali silnú vieru v zeleň. V čase blížiacich sa sviatkov začali pučať stromy a kríky. Cirkev vetvičky z nich začala svätiť, čím im dala silnú moc. Svätiť sa nosili najkrajšie, najbohatšie rozkvitnuté a najdlhšie vetvičky. Nesmeli sa vyhodiť, ale po príchode z kostola sa založili za obraz alebo odniesli do stajne. Chránili domácnosť, ľudí a zvieratá od zlého. Pre prípad potreby museli byť po ruke po celý rok,“ vysvetľuje etnologička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
