Čím menšie mesto, tým väčší frajer. Kampaň chce podporiť príliv mozgov do Košíc

KOŠICE. Od roku 2001 zaznamenáva Štatistický úrad každoročný úbytok počtu trvalo bývajúcich obyvateľov Košíc.

Ten sa v priebehu osemnástich rokov znížil o vyše 3,2 tisíca.

Na celkovom úbytku obyvateľstva Košíc má podľa odborníkov rozhodujúci podiel jeho migrácia.

„Východ Slovenska je tradične migračne stratovým regiónom, meniť bydlisko kvôli pracovným či iným príležitostiam poskytovaným v iných okresoch, najmä na západnom Slovensku či v zahraničí, sa každoročne rozhoduje čoraz viac ľudí," vysvetlila Emília Čičváková z košického pracoviska Štatistického úradu SR.

Vlani sa vysťahovalo 2 808 obyvateľov Košíc, čo je o 519 viac, než sa ich do mesta prisťahovalo.

Do cudziny sa oficiálne vysťahovalo len 158 Košičanov, zo zahraničia sa súčasne prisťahovalo 303 osôb.

Stretávajú sa

Reakciou na tieto dáta je aj iniciatíva Príliv, ktorá je určená pre ľudí, ktorí odišli do zahraničia a zvažujú návrat.

Autorom myšlienky je grafický dizajnér Igor Kupec, ktorý chce spolu so samosprávou ponúknuť benefity, ktoré by pomohli návratu mozgov do metropoly východu.

Organizuje stretnutia s ľuďmi, ktorí sa snažia v Košiciach aklimatizovať, prepája ich na firmy a organizácie, robí bezplatné prehliadky mesta a rokuje s úradmi, ako by mohli motivovať navrátilcov.

V Tabačke sa už uskutočnili dve stretnutia. Do diskusie pozval Kupec aj riaditeľku Východoslovenskej galérie Dorotu Kenderovú, ktorá sa do Košíc prisťahovala zo západného Slovenska.

Prípad Jaurovej

„Ak na odbornú pozíciu nevieme nájsť odborníka v meste, je lepšie, ak sa nám tu podarí pritiahnuť kapacitu z iného kraja či krajiny. V biznise je takýto head hunting úplne bežný. Riadeniu inštitúcií to pomáha. Príde mi smiešne, koľko ruchu sme v roku 2013 zažili kvôli Zore Jaurovej, že prečo riadi kultúrnu inštitúciu (Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 - pozn. red.) Bratislavčanka. Budem rád, ak sa nám podarí tohto malomeštiackeho myslenia zbaviť,“ pripomína Igor Kupec.