KOŠICE. „Bývali sme tu na Štúrovej 4, v tých oknách naproti. Poobede sme sedeli pri kávičke celá rodinka, sestra vo vysokom štádiu tehotenstva a naraz sme počuli obrovský výkrik. Hneď sme vyskočili a pozreli sme sa von. Zbadali sme pochodeň, normálne horiacu fakľu. Ako bol zapálený, tak sa pustil utekať, narazil do toho výkladu, vtedy to bola predajňa Mototechny, spadol na zem, presne pred našim domom,“ spomína na 11. apríl 1969 dnes už 83 ročný Štefan Zeleň.
Oheň do neba
„Mamka nebohá otvorila okno a hodila dve vojenské deky, ktoré sme mali, dole k Bazáru, aby ho uhasila. Tie deky sa zapálili ako novinový papier. Ľudia vybehli z Bazáru aj Mototechny a s hasiacim prístrojom ho zahasili.“
Osudnú chvíľu videl Štefan Zeleň na vlastné oči, mal práve 33 rokov. Po otázke, či to ním neotriaslo, chvíľku mlčí.
„Na ten pohľad v živote nezabudnem, to bolo niečo strašné vidieť bežiacu pochodeň. Oheň až po okná, do neba. A keď sme otvorili okno, ten zápach horiaceho tela bol mimoriadne nepríjemný, človeku sa až dvihol žalúdok. Rýchlo sme zatvorili okno, tehotnej sestre sme nedovolili ani na to pozrieť. Už keď ho hasili hasiacim prístrojom, bol totálne zhorený na uhoľ,“ opisuje pán Zeleň.
Sám sa stal neznámym vojakom
O koho išlo a o príčinách zúfalého činu sa dozvedel až neskôr. „To sme sa dopočuli až na druhý deň, keď to uverejnil Večerník a roznieslo sa to v meste. Pustili takú fámu, že mal nejaké problémy, možno aj psychické, ale nebolo to tak,“ myslí si pamätník.
Bandaska s horľavinou, ktorou sa oblial, bola v parčíku na lavičke za pomníkom neznámeho vojaka, okrem toho tam našli aj nejaké odložené veci.
Aj výtvarník Peter Kalmus si spomína na osudný deň pred 50 rokmi. Býval kúsok od Námestia osloboditeľov, na Rastislavovej ulici.
„Mal som 15 rokov a dobehol priateľ s tým, že sa stala strašná vec, že na námestí sa upálil nejaký vojak. Celá partia, počúvali sme rockovú muziku, sme dobehli sem. Na zemi boli fľaky a kúsky vojenskej textílie. V priebehu dvoch hodín sa roznieslo, že zhorel takmer do tla. Upálil sa pred pomníkom neznámeho vojaka a sám sa stal na ďalších dvadsať rokov neznámym vojakom. Nič sme nevedeli, len že zanechal list na rozlúčku pod kameňom. Všetko brala kriminálka, polícia, fotili tie miesta kde dohorel. Bol to strašný deň.“
Deň D
Podľa dostupných dokumentov a výpovedí svedkov 19-ročného vojaka prepustili dopoludnia z nemocnice, kde ho prevzal desiatnik Dušan Kozák.
Namiesto toho, aby spolu odišli k útvaru, sa však Michal Levčík z nejasných príčin pohyboval po Košiciach sám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
