Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol pre autenticitu ponechaný pôvodný pravopis
Generál dr. Štefánik mŕtvy
Bratislava, 4. mája. Dnes o pol 12. hod. predpoludním objavil sa nad Bratislavou avisovaný italský dvojplošník s ministrom války Československej republiky, generálom Štefánikom.
Zástupcovia vlády a vrchného veliteľstva odišli k uvítaniu na letište neďaleko Vajnor. Keď tam došli, krúžil aeroplán v povetrí. Päť minút pred 12. hodinou aeroplán zakolísal a s výšky asi 400 m zrútil sa k zemi. Zo zeme vyrazil stĺp čierneho dymu.
Keď zástupcovia vlády došli na miesto nešťastia, našli všetkých 4 letcov vyhodených z aeroplánu, ktorý horel.
Generál Štefánik ležal tvárou k zemi s obličajom úplne znetvoreným, asi na 5 m od stroja. Dvaja vysokí italskí dôstojníci ležali tiež blízko aparátu. Pilot bol roztrhnutý motorom.
Všetci boli na mieste mŕtvi. Mŕtvola generála Štefánika, ako aj ostatných nešťastných letcov boli prevezené do Bratislavy.
Strašná rana dopadla na nás. Generál dr. Milan Štefánik, náš prvý minister vojny v Československej republike, jeden zo zakladateľov našej národnej slobody a našeho štátu, zabil sa so svojimi sprievodcami pri príchode na svoje milované Slovensko, za ktoré toľko trpel, pracoval a sa boril.
(Slovenský východ, 6.5.1919)
Podrobnosti o tragickej nehode
Minister Štefánik vyletel u Campo Formio u Vidima dnes ráno o 8. hodine na dvojplošníku systému Caproni.
Po ceste prevádzali ho italský nadporučík, strážmajster a jednoduchý vojak italského leteckého oddelenia.
Telefonickú zprávu o jeho vzletu dostalo vrchné veliteľstvo československého vojska na Slovensku v Bratislave predpoludním o 11. hodine, ktoré hneď upovedomilo ministerstvo pre Slovensko.
Minister dr. Šrobár a generál Piccione boli práve v Skalici na slávnosti zasadenia lipy svobody.
Miesto neho poradca dr. Ivánka s ostatnými v Bratislave meškajúcimi poradcami a dôstojníkmi generálneho štábu odcestovali automobilom na letište, ktoré je u cesty z Bratislavy do Vajnor.
Ešte automobil neopustil mesto, keď nad Bratislavou objavil sa krúžiaci dvojplošník, ktorý letel smerom k letištu.
Počasie bolo veľmi povetrné a stroj krúžil nad Vajnory, akoby hľadal vhodné miesto k pristaniu, keď asi 3 km od letišťa bol uchvátený vetrom a shodený na zem.
Za malým lesíkom pri ceste, vedúcej z Bratislavy do Ivánky vyrazil na miesto, kde sa stroj srútil, hustý stĺp čierneho dymu.
Príjazdiaci poznali, že sa stalo nešťastie. To potvrdili francúzski dôstojníci, pomocníci generála Štefánika, ktorí ho dohonili a už na ministra čakali.
Na miesto nešťastia spechali tiež aj vojaci z letišťa a posolstvo určené k privítaniu ministra. Prvý z nich dobehol na miesto nešťastia člen Národného shromaždenia dr. Halla, ktorý mal pred sebou hrozný pohľad!
Trosky dohorievajúceho stroja ležali pri dráhe a kolo nich tri mŕtvoly, odené leteckým rúchom.
Generál Štefánik ležal asi šesť krokov od stroja na druhej strane cesty v priekope.
Dr. Halla poznal ministra po generálskom obleku, ktorému vzal leteckú helmu a zistil u neho ešte slabé stopy života. Tepna ešte bila, ale o niekoľko okamihov telo vychladlo. Generál mal nohy na niekoľko miestach zlomené a tvár zaliatu krvou.
Druhé dve mŕtvoly boli zohavené. Vojaci odstránili trosky aeroplánu, z ktorých bola vytiahnutá ešte štvrtá mŕtvola, tiež k nepoznaniu zohavená. Hlavu mala úplne roztrieštenú a zuhoľnatenú. Bol to italský nadporučík.
U generála Štefánika bol nalezený jeho pas a iné úradné listiny, ktoré potvrdili totožnosť jeho osoby. Večer bola zistená totožnosť jeho dvoch druhov v nešťastí a to pilota Gabriela Agnutiho a italského nadporučíka Scotiho. Totožnosť tretieho sa nezistila.
Mŕtvoly boli zahalené do bieleho plátna, ktorým bolo lietadlo poťažené a automobilom dopravené do posádkovej nemocnice, kde boli umiestnené v nemocničnej kaplnke.
Lekárska prehliadka zistila u ministra, že má obidva nohy polámané a že mu páter vnikla do mozku, čo zapríčinilo okamžitú smrť.
Minister pravdepodobne vyskočil z aeroplánu a dopadol na nohy práve na cestu.
Mal úplne neporušenú uniformu, len kožený letecký odev vykazuje na niekoľko miestach stopy plameňov.
Do Košíc došla smutná správa v nedeľu na zemské veliteľstvo. Chýr ihneď rozšíril sa po meste. Kde vyvolal úprimný žiaľ a smútok.
Hudba a divadelné predstavenia boli zastavené, na verejné budovy boli vytočené čierne zástavy.
(Slovenský východ, 7.5.1919)
Verejná čitáreň v Košiciach
Dnešným dňom, v 10. hodine predpoludňajšej, otvára sa vo Východoslovenskom Múzeume v Košiciach verejná čitárňa, všeobecne a bezplatne prístupná.
(Slovenský východ, 1.5.1919)
Riešenie trhu na Dominikánskom námestí
Pred desiatimi rokmi sa košická verejná mienka čulo zaujímala o otázku mestskej tržnice a už-už to vyzeralo, že sa vec pohne správnym smerom. Lenže v tých časoch bolo v Košiciach v móde robiť veci iba polovične.
Kompetentní sa hádali, vyhotovovali plány, dokonca zabezpečili potrebné finančné krytie, no potom sa z ničoho nič odmlčali.
Uznesenia zápisníc a stavebné plány ležia kdesi zapadnuté prachom, ale košická verejnosť naďalej netrpezlivo čaká na pozitívny posun v celej problematike.
Na tržnicu však čaká márne. Miesto toho dostane riešenie trhu s mäsom. Koniec koncov aj to je lepšie ako nič.
Pomery na Dominikánskom námestí sú totiž už dlhšiu dobu neudržateľné pre nedostatok miesta a pre mizernú kamennú dlažbu, po ktorej je bežná chôdza doslova a do písmena životunebezpečná.
Usporiadanie trhu sa už začalo a to takou formou, že sa ako prvá vyvlastnila záhrada dominikánov až po Hradbovú ulicu (maď. Vársánc utca, pozn. autora).
Tieto práce by sa mali čoskoro ukončiť ak do toho nevstúpia „neočakávané“ prekážky. Nestačí však priestorové rozšírenie, nutná je aj oprava dlažby.
Skrátka, konečne budeme mať riadny a esteticky udržiavaný trh z mäsom. Vyvstáva ale otázka, či po týchto zmenách budeme mať aj čo kupovať.
Myslíme si, že mestská rada veľmi dobre vie, že v najbližších týždňoch, ba možno mesiacoch navštívi toto námestie iba veľmi málo ľudí, aj preto sa rozhodla o urýchlenie prác.
Lebo vec sa má tak, že o trh sa postarajú, ale o mäso už nie. A veru my by sme to videli práve naopak.
Keďže vieme, že človek je tvor veľmi ochotný a pre menšie nepohodlie, či inú nepríjemnosť a samozrejme za určitú sumu peňazí, dokáže obetovať svoj čas ak má istotu, že sa dostane aj k mäsu.
Mestská rada rozhodla o vyasfaltovaní celého Dominikánskeho námestia až po Rákócziho okružnú (dnes Moyzesová ulica, pozn. autora).
Pre tento cieľ je však potrebné zabezpečiť aspoň 40 vagónov materiálu, čo je úloha pomerne zložitá. Ak sa tieto prekážky podarí prekonať, asfaltovanie bude reálne.
Ak bude dovoz materiálu nerealizovateľný, nuž budeme si musieť vystačiť s nekvalitnými kamennými kockami.
(Kassai Hirlap, 4.5.1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
