KOŠICE. Siedmy májový deň je pre Košice výnimočný.
Presne v tento deň roku 1369 Košice ako prvé mesto v Európe získalo erbovú listinu – armáles - od panovníka.
Bola to výnimočná udalosť, pretože dovtedy erbové listiny získavali len osoby, nie mestá.
Od roku 1995 metropola východu oslavuje túto udalosť množstvom podujatí pod názvom Deň mesta Košice.
Zvyčajne trvajú približne týždeň, no tento rok, aj vzhľadom na to, že si pripomíname jubilejné - 650. výročie získania erbovej listiny, sa oslavy konajú desať dní.
Na úžitok verných občanov Košíc...
A že veru je čo oslavovať, o tom svedčia aj udalosti a fakty z dejín. Stalo sa to 7. mája 1369 dva dni pred Nanebovstúpením Pána, keď uhorský kráľ Ľudovít Veľký vydal v Diósgyöri erbovú listinu mestu. Košiciam. Je napísaná v latinčine a hovorí toto:
„My, Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás či líniu modrej farby s troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri línie červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369."
Takmer osemsto rokov histórie
Košice mali odpradávna dôležité miesto v histórii, pretože boli významnou trhovou osadou a križovatkou ciest.
Presný dátum vzniku sa síce nedochoval, avšak prvá zmienka o meste pochádza z 13. storočia.
Našiel sa totiž zápis o predaji a kúpe zeme z roku 1230, keď od Šimona - syna kňaza Gregora, Petra - syna Pavla a ich otcov, z osady Košice, kúpili Ceked - syn Pavla, Bency a Bohuslav - synovia Petura, tri poplužia zeme Lubina.
Z listiny sa dá podľa odborníkov usúdiť, že Košice existovali dávno predtým.
V období, z ktorého pochádza tento zápis, už bol v Košiciach kňaz, teda aj vlastný kostol. Kňaz Gregor (či Juraj) bol Šimonovým otcom, s ktorým vedno predával zem.
Z ďalších listín, ktoré vydal Belo IV. v rokoch 1249 či 1261, sa Košice môžu považovať zo slobodnú kráľovskú osadu.
Také privilégium, ktoré by priznávalo charakter mesta, sa nezachovalo.
I keď existuje najstaršia mestská pečať z 13. storočia, na ktorej je oltár sv. Alžbety, aj dve veže, ktoré v tom období predstavovali ako symboly mesto obohnané múrom.
Metropolné postavenie
V stredoveku mali Košice voči iným mestám v Uhorsku metropolné postavenie. Bolo podložené aj právne a to privilégiami z roku 1342 a 1347.
Podľa prvého boli Košice zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a podľa druhého boli druhým hlavným mestom v Uhorsku.
V praxi to znamenalo, že v hodnostnom rebríčku uhorských miest boli na druhej priečke hneď za sídelným mestom Budín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
