KOŠICE. Po 400 rokoch od ich smrti sa môžu ľudia prvýkrát pozrieť do očí trom umučeným svätcom z Košíc.
Môže za to niekoľkomesačná snaha historikov, teológov, antropológov a forenzných odborníkov.
Súčasťou tímu je aj Cicero Morales, odborník na rekonštrukcie podôb z Brazílie.
Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betléna.
Náboženská nenávisť
Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou.
Podľa košického arcibiskupa Bernarda Bobera sú súčasťou dejín Košíc: „Boh svojich nedá, aby sa na nich zabudlo. Zahľaďte sa na nich.“
Ich smrť bola tragická, podľa niektorých historických prameňov im odťali hlavy a telá hodili do priekopy.
Počas svojej návštevy v Košiciach ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých. Ich pozostatky sa nachádzajú v rôznych mestách.
Skúmali stopy po ranách
Odhalenie skutočnej podoby tvárí košických mučeníkov prilákalo do teologickej fakulty desiatky ľudí.
Silvia Bodoriková z katedry antropológie Univerzity Komenského v Bratislave informovala o výsledkoch vedeckej odbornej činnosti pri skúmaní ich kostí.
Na lebke Štefana Pongráca našli napríklad bodné poranenie, pravdepodobne od dýky. Na Melicharových kostiach zasa stopy po rezaní na sánke, čo by mohlo znamenať snahu o posmrtné odrezanie hlavy.
Marek Križin mal na lopatkovej kosti prasklinu, ktorú podľa Bodorikovej mohol spôsobiť hrot kopije.
Takmer istota v podobe stvárnenia
Antropologický tím zistil, že kosti troch mučeníkov mohli byť navzájom zamenené.
Podľa Bodorikovej nie je taký druh práce ani v našich končinách úplne neobvyklý
„Robili sme napríklad aj múmiu z Krásnej Hôrky. Tam sme robili tiež rekonštrukciu podoby, no robila to umelkyňa na základe našich podkladov, nebola to forenzná rekonštrukcia. Robievame podobné veci, keď nás o to požiadajú, napríklad analýzy krýpt.“
Posledným krokom po antropologickej prehliadke bola digitalizovanie lebiek.
Forenznú rekonštrukciu tvárí mali na starosti Česi Jiří Šindelář a Martin Frouz.
„Ľudia si často myslia, že je to z 90 percent umenie a z 10 percent výsledok vedeckých výskumov, ale je to presne naopak. Máme viac ako 90-percentnú istotu, že tváre vyzerali takto,“ tvrdí Šindelář.
Seriál Kosti pritiahol študentov
Zaujímavá prezentácia antropológov pripomínala populárny seriál Kosti.
Antropologička Silvia Bodoriková s úsmevom hovorí, že ho radšej nepozerá.
„Dokonca jeden náš kolega to zakazoval istý čas študentom pozerať. Niečo málo tam je z reality, ale takým spôsobom, akým to je prezentované, je to skôr sci-fi. Antropologická robota je úplne iná. Paradoxne, na druhej strane, veľmi to zvýšilo záujem o štúdium antropológie medzi študentmi. Všetci prišli na katedru a zrazu strašne veľa študentov chcelo študovať klasickú antropológiu a všetci chceli byť forenzní antropológovia.“
Podľa nej je výrazný rozdiel medzi prácou u nás a v zahraničí.
„Na Slovensku sa nerealizuje v takej podobe ako v Spojených štátoch, my máme úplne inú legislatívu. Forenzný antropológ nechodí do terénu, skôr keď ho policajti zavolajú k exhumácii nejakej kostry, vstupuje do procesu v podobe súdneho znalca a konzultanta,“ dodala Bodoriková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
