Pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis.
Blokáda zmiernená
Žiadame priame spojenie na Miskolc a Budapešť
Zázemie južne od Košíc, zabezpečujúce zásobovanie mesta, sa kvôli demarkačnej čiare natoľko zúžilo, že naše trhy zostali úplne prázdne. Župani okolitých žúp neboli ochotní otvoriť svoje hranice, čím sa zásobovanie mesta dostalo do neprekonateľných ťažkostí.
Československé vojsko obsadilo mesto Miskolc a tým sa mohlo celé územie Abovsko-turnianskej župy opäť dostať do priameho kontaktu s Košicami. Teraz sú na rade úrady, aby otvorením komunikácií a premávky, povolili ľuďom slobodnejší pohyb a tak isto i dovoz potravín.
Boli sme informovaní o tom, že po obsadení Miskolca, bude obnovená riadna železničná doprava medzi mestami Košice a Miskolc. Na danom úseku budú premávať dva vlaky za deň.
Na tomto mieste vyzývame príslušné úrady, aby pri zostavovaní cestovného poriadku, boli vzaté v úvahu aj potreby obyvateľov oboch miest i vidieckeho obyvateľstva. Prísna blokáda trvala riadne dlho.
Podľa niektorých informácií dôjde čoskoro aj k obsadeniu Budapešti. V takomto prípade by mohlo dôjsť k obnove prepojenia Košice – Miskolc – Budapešť, čím by sa vyriešilo mnoho našich problémov.
(Kassai Hirlap, 7. 5. 1919)
Diósgyőr obsadený
Včera v skorých ranných hodinách obsadili československé jednotky železiarne pri Miskolci a obce Diósgyőr a Pereces. K obsadeniu došlo menšou jednotkou z miskolcskej posádky, ktorá celú akciu previedla bez väčších problémov.
Železiarne s robotníckou štvrťou odovzdal do rúk veliteľovi československej jednotky Jenő Gobbi, ktorý vo svojom krátkom príhovore tlmočil prosby robotníctva. Ešte do obedu bola obsadená pošta, železnica, fabrika a všetky dôležité verejné budovy.
Obsadzovanie prebiehalo v úplnom pokoji aj vďaka disciplíne miestneho obyvateľstva.
(Kassai Hirlap, 8. 5. 1919)
Stav obleženia zrušený
Italský generál Rossi, ktorý po odchode francúzskeho generála Hennocquea prevzal vrchné veliteľstvo v Košiciach, vidiac, že košické obecenstvo je povedomé veľkej úlohy: zachovať pokoj a poriadok, stav obleženia nad mestom Košíc zrušil.
(Slovenský východ, 8. 5. 1919)
Baťa
T. a A. Baťa, svetochýrna továreň na topánky zariadi si u nás v Košiciach svoju filiálku (na Hlavnej ulici). Našich čitateľov upozorňujeme na tento závod a odporúčame im ho. Viacej možno sa dočítať v inserte v dnešnom čísle.
(Slovenský východ, 8. 5. 1919)
Biografi na Slovensku
Biografi stali sa v krátkej dobe naozaj kultúrnymi činiteľmi a mohli by iste v tomto obore hrať väčšiu úlohu, keby sa ich riadne užívalo v tomto smere a nie len k obohateniu majiteľov.
Vynikajúcu kultúrnu a propagačnú úlohu mohli by hrať na Slovensku, šíriť kultúru tam, kde neznalosť písma, nechuť k čítaniu nemožné je prevádzať riadne časopisom, knihou, po druhé šíriť známosť o živote v Čechách o našich mestách, Prahe, Sokolstve, o našom vojsku a podobné veci.
A miesto toho, čo vidíme vo všetkých biografoch na Slovensku? Mizerné filmy, pochádzajúce z Budapešti s vloženými maďarskými nápismi!... Slovenský obsah je podávaný ako nečitateľné háky-báky.
Vojaci si žiadajú od majiteľov biografov československé, francúzske a americké filmy a tí dávajú obyčajne odpoveď, že ich nemôžu dostať, čo je konečne tiež pravda.
A prečo ich nemôžu dostať? Poneváč je nie riadne sriadený alebo aspoň nefunguje správne ústav pre požičiavanie filmov v Bratislave. Referent ministerstva osvety mal by si túto veľmi dôležitú vec vziať na starosť a ústav v Bratislave uviesť náležite v beh, t. j. sveriť vedenie zkúsenému odborníkovi, ktorý musí byť ale aj obchodníkom, t. j. hľadeť pracovať s malým ziskom a nežiadať za požičanie filmu tak veliké obnosy, ako žiadajú na príklad za požičanie filmu „Vchod prof. Masaryka do Prahy.“
Propagačné filmy vykonali by o mnoho viac, ako státisíce letákov a prišla by tá agitácia o mnoho lacnejšie. Do Prahy prichádzajú už vo veľkom počte francúzske filmy, prečo nemôžu prísť aj na Slovensko?
Biografickú akciu mala by vziať vláda do ruky a pripadne ju aj finančne podporovať. Neboli by to márne vyhodené peniaze - priniesli by poriadny úžitok.
(Slovenský východ, 8. 5. 1919)
Slovenské školy v Košiciach
Za prvé dva dni zápisu, prihlásili rodičia do slovenských škôl 65 detí. Počet na prvý pohľad malý a predsa nie dosť malý, aby dal vzniknúť pochybnosti o zriadení slovenských škôl v Košiciach, menovite, keď uvážime, že proti zriadeniu týchto škôl, ba aj proti zápisu robia sa kroky so strany maďarskej.
Tvrdíme naopak, že počet je to prekvapujúci, dostatočný presvedčiť a nádej vzbudiť v tých, ktorí s istou obavou hľadeli na utváranie slovenských škôl v Košiciach. Počet len ubezpečuje nás, že obecné a meštianske školy dňom 18. mája budú môcť byť otvorené.
(Slovenský východ, 9. 5. 1919)
Zákaz filmových premietaní a zábav
Hlavný košický kapitán Kohout, s prihliadnutím na chystajúci sa pohreb tragicky zosnulého ministra vojny Štefánika, zakázal na dnes, na zajtra a na nedeľu premietania filmov, cigánske kapely a iné formy verejných zábav. Výnimkou je divadlo, ktoré bude môcť naďalej hrať svoje predstavenia podľa vopred pripraveného harmonogramu.
(Kassai Hirlap, 11. 5. 1919)
Dianette Alvina
Italská speváčka Dianette Alvina vystúpila v stredu v košickom Národnom divadle v hlavnej úlohe opery Tosca.
Všetko, čo dokázala bolo prvotriedne. Jej temný, pritom ale dramatický spev, z ktorého cítili sme slasť lásky tak, ako aj víchor náruživosti, hnevu, bôľu a žiarlivosti učinil na poslucháčov hlboký dojem, ktorý dovŕšil vo svetochýrnej Es dur árii dejstva druhého.
Jej hlboko precítený spev a hra neodolateľne pôsobili aj na ostatných hercov; čo pán Sugár (Pcarpia) a pán Somló (Mario Cavaradossi) dokázali, to bolo prvotriedne a najväčšej pochvaly hodné.
Nadovšetky ale pochvalu zaslúži dirigent pán Fischer, ktorého taktovka úplne panovala nad znamenitou hudbou posádkovej kapely a hercami a k platnosti uviedla všetky krásy geniálnej tvorby Pucciniho.
(Slovenský východ, 11. 5. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
