KOŠICE. Počas Uhorska a Maďarského kráľovstva mal názov Széchenyiho park, počas prvej Československej republiky Sokolský sad, za socializmu sa volal Park gen. Petrova.
Dnes ho poznáme ako Mestský park.
O tom, aký spoločenský význam plnil tento priestor v prvej polovici dvadsiateho storočia opisuje životopisná kniha o manželke Sándora Máraia Lole Matzner „Lolina kniha“ od Anny Ötvös.
Popularita parku stúpala
Autorka park vo svojej knihe nazvala predizbou Košíc, súčasťou Hlavnej ulice. „Plocha medzi Mlynským náhonom a Hornádom sa v tom čase volala Veľká lúka, bola cennou súčasťou mestského života. Názov Veľká lúka nebol náhodný: chodníky nepravidelne kľučkovali medzi kríkmi na trávnatej ploche a dcéry predmestských remeselníkov tam pásli husi.“
Plocha bola len z jednej časti vlastníctvom mesta, druhá patrila košickému lekárnikovi Vilmosovi Maléterovi, ktorý ju napokon mestu daroval.
„Popularita tohto miesta z roka na rok rástla. V roku 1860 ho na počesť grófa Istvána Széchenyiho pomenovali na Széchenyiho park. Chodníky potom zrenovovali, park sa stal mestskou oddychovou zónou.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
