KOŠICE. Máj v roku 1944 sa zapísal do histórie Košíc najtragickejším spôsobom.
Na pamätník holokaustu čakali Košičania desať rokov Čítajte Pred holokaustom bola v metropole východu jedna z najväčších a najprominentnejších židovských komunít na území dnešného Slovenska.
Na začiatku 30. rokov minulého storočia žilo v Košiciach vyše 11-tisíc Židov, čo tvorilo 16 percent celkovej populácie Košíc. Zakrátko bola zničená.
Deportácie Židov na území Slovenska síce začali už v roku 1942, no keďže Košice boli počas druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska, prišlo k nim až o dva roky neskôr.
V apríli 1944 začali sústreďovať košických Židov do niekoľkých štvrtí.
Išlo najmä o ulice, kde mnohí predtým bývali. Ich nežidovskí susedia sa museli odsťahovať.
Tibiho odkaz
Začiatkom mája 1944 vzniklo v meste prvé geto.
Podľa dostupných informácií bolo v meste až šesť strážených giet, kde platil zákaz vychádzania či otvárania okien do ulice.
Najväčšie sa nachádzalo medzi Južnou triedou a Palackého ulicou. Najvýznamnejší Židia boli internovaní v areáli dnešnej veterinárnej nemocnice.
Podľa nariadenia sa osoby kresťanského pôvodu žijúce na území geta nesmeli stýkať s osobami židovského pôvodu.
„Obchody, živnostníci, podniky na území geta nemôžu poskytovať služby Židom, nesmú prijímať Židov vo svojich bytoch, dvoroch, pre osoby židovského pôvodu nesmú poskytovať ani pôžičky, potraviny alebo iné výrobky. Zakazujem osobám žijúcim mimo geta vstup na územie geta! Na územie geta prísne zakazujem pre osoby židovského pôvodu dodávať a vyvážať balíky, listy, peniaze, iné cennosti,“ uvádza dobové nariadenie.
Časť Židov sa zhromaždila v synagóge na Puškinovej ulici.
Po rokoch sa tu na stene počas reštaurovania našiel aj maďarský nápis: Tu sme, nevieme, kam nás berú. Pod odkazom bol podpísaný „Tibi“ a datovaný 21. 4. 1944.
Na základe príkazu, vydaného 25. apríla 1944, sa Židia z územia mesta museli povinne hlásiť do 48 hodín v tehelni na okraji mesta. Mohli si zobrať stravu na 15 dní a 50 kíl osobných vecí. V malom a preplnenom priestore, ktorý v minulosti slúžil na výrobu tehál, bolo asi 14-tisíc ľudí.
Podľa nedávnej prednášky Dejepisného spolku v Košiciach boli v areáli tehelne zriadené až tri tábory.
„Tábor 3 bol určený malým deťom, dojčencom a mal aj funkciu nemocnice. Tých, čo tu neprišli dobrovoľne, vyzývali, aby sa dostavili,“ opísal Pavol Burák.
V polovici mája začala deportácia. V štyroch transportoch odišlo z Košíc a jeho okolia približne 14-tisíc ľudí. Posledný transport odišiel z bývalej tehelne 2. júna a ukončil tak odvlečenie obyvateľov. Celkovo prešlo cez Košice 137 vlakov smrti.
Des a nárek
O svojom zážitku z transportu napísal jeden z obyvateľov tábora Artur Görög list svojej dcére.
V známom úryvku približuje, ako Košice ovládol des a nárek devätnásteho marca 1944, keď ho obsadili nemecké vojská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
