KOŠICE. Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) považuje utorkovú kritiku od košického primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) o netransparentnosti vo VVS za osočovanie a znevažovanie.

Polaček informoval v utorok na brífingu, že ho dozorná rada VVS nevymenovala 7. mája do predstavenstva, hoci sa na ňom ako zástupcovi mesta Košice v tomto orgáne uznieslo mestské zastupiteľstvo.
Bol to už tretí neúspešný pokus primátora dostať sa do vodární za ich najväčšieho akcionára (20,44 percenta akcií).
Predseda dozornej rady Richard Majza odporučil mestskému zastupiteľstvu, aby si namiesto primátora vybralo takého kandidáta, ktorý „nebude VVS osočovať a zavádzajúcimi informáciami mediálne znevažovať“.
Polaček sa domáha toho, čo bolo samozrejmosťou pri jeho predchodcoch zo Smeru – Richardovi Rašim i Martinovi Petruškovi, či Františkovi Knapíkovi z KDH.
Vodárne: Kritika smeruje k dosiahnutiu predaja
„Neopodstatnená kritika od primátora J. Polačeka môže smerovať k jedinému cieľu, rozdeliť Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a dosiahnuť jej predaj. Neutíchajúce mediálne osočovanie je prvým krokom k zníženiu ceny hodnoty spoločnosti,“ píše sa v stanovisku VVS, ktoré zaslala v stredu agentúra Penelopa, jej mediálna zástupkyňa.

Ako sa v ňom ďalej uvádza, VVS urobí všetky opatrenia proti rozdeleniu a predaju spoločnosti strategickému zahraničnému partnerovi, čo nie je v záujme akcionárov a ani obyvateľov.
Vedenie vodární sme požiadali o relevantné indície či dôkazy, že za Polačekovou snahou dostať sa do predstavenstva je dosiahnuť ich predaj.
Neposkytlo žiadne jeho vyjadrenie v tomto zmysle, len zopakovalo, že si nedokáže iným spôsobom vysvetliť úsilie primátora Košíc znižovať hodnotu spoločnosti.
Bez odpovede zostala otázka, ako by mohol zariadiť predaj VVS z pozície podpredsedu predstavenstva, ktoré má 11 členov.
O tom navyše nerozhoduje predstavenstvo, ale 771 akcionárov – mestá a obce Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja.
Skrytú privatizáciu urobilo samo vedenie – v Bratislave
Na Slovensku bola medializovaná pokútna, tzv. skrytá privatizácia len raz - v kauze Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).
Tam o založení dcérskej firmy Infra Services rozhodol v roku 2007 práve vtedajší šéf vodární.

V roku 2010 sa predal 49-percentný podiel investorovi bez akejkoľvek súťaže – stavebnej firme Hass zo Zlatých Moraviec.
O rok a pol predala svoj podiel podľa informácií denníka SME žilinskej spoločnosti Hedin, ktorej oficiálnymi vlastníkmi boli dvaja vtedajší advokáti – súčasný štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Peter Ďurček za SNS a podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie Juraj Bugala.
Stále častejšie sa však objavovali podozrenia, že skutočným vlastníkom je veľkopodnikateľ Ivan Kmotrík.
BVS čelila kritike, že je cez Infra Services tunelovaná.
Podľa denníka SME má firma s vodárňami uzavretú zmluvu za 40 miliónov eur ročne na údržbu vodovodov a kanalizácií.
To, kto je jej skutočným vlastníkom, preveruje v súčasnosti Okresný súd v Žiline, ktorý spravuje protischránkový register partnerov verejného sektora.
Kmotrík v ňom ako konečný užívateľ výhod z Infra Services nebol zapísaný. Ak by súd preukázal, že ním je, mohol by firmu z registra vymazať a BVS by nič nebránilo zrušiť s dcérou kontrakt.
Len niekoľko hodín pred ďalším pojednávaním 21. mája sa Kmotrík priznal, že deň predtým kúpila jeho firma Grafobal Skalica 49 percent akcií Infra Services.
Košický manažment veľké kontrakty nekomentoval
U vedenia VVS sme zisťovali, či tiež založilo nejakú dcérsku firmu s majetkovým podielom inej súkromnej spoločnosti.
Žiadali sme aj o informácie o dlhodobých kontraktoch na niektorú z kľúčových činností s podnikateľskými subjektami, koľko ich je s objemami nad 1 milión eur ročne a v akej výške sa pohybujú ich ročné príjmy od vodární.

„VVS je od svojho vzniku proti vstupu akéhokoľvek strategického partnera a považovala ho vždy za nepotrebný,“ reagovali z vodární.
K zmluvám na dlhodobé kontrakty sa nevyjadrili.
Informácie o nich nie sú verejne dostupné, preto sa nedá preveriť ich efektívnosť pre vodárne a ani transparentnosť celého procesu.
Vedenie VVS odmieta odpovedať na otázky médií, týkajúce sa napríklad konkrétnych zmlúv, ale nezverejňuje ani faktúry.
Dlhodobo argumentuje tým, že vodárne nie sú štátny ani obecný podnik, nehospodária s verejnými prostriedkami, ale iba s tým, čo si zarobia.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VVS Stanislav Hreha sa vlani v decembri pre denník košice:dnes vyjadril, že novinári „majú záujem o informácie obchodného charakteru, ktorých obsah je predmetom obchodného tajomstva a určite by ich zverejnenie nenaplnilo funkciu informovanosti verejnosti. Naopak, mohli by poškodiť obchodným záujmom spoločnosti. Vytvorili by len priestor na špekulácie o veciach, ktoré médiá objektívne nedokážu vyhodnotiť, ale môžu deformovať fakty v snahe vytvoriť senzáciu“.
Polaček nechápe, ako môže byť kontrola osočovaním
Nahliadať do zmlúv majú právo členovia orgánov VVS.
Polaček položil v utorok na brífingu po opätovnom odmietnutí jeho nominácie do predstavenstva aj otázku, prečo vodárne považujú za osočovanie a znevažovanie záujem mesta o to, ako spoločnosť funguje, prečo a aké zmluvy uzatvára so svojimi partnermi, prečo tají a zamlčiava informácie o svojej činnosti.
„Naším záujmom je predsa chrániť záujmy Košičanov i východniarov. Ako najväčší akcionár máme nárok kritizovať, kontrolovať a riešiť transparentnosť tejto spoločnosti,“ zdôraznil.

Ani nominant mesta, viceprimátor Marcel Gibóda (nezávislý), neuspel pri hlasovaní akcionárov na marcovom mimoriadnom valnom zhromaždení VVS s kandidatúrou do dozornej rady.
Manažment vodární považuje aj negatívne rozhodnutia akcionárov voči doterajším nominantom mesta Košice ako dôkaz toho, že sú si vedomí hrozby zníženia hodnoty firmy pre neutíchajúce mediálne osočovanie z ich strany.
Väčšina akcionárov sa hlasovania zdržala. Ako dôvod neodobrenia Gibódu uvádzali oslovení zhodu v tom, že si mal košický viceprimátor počkať na riadne valné zhromaždenie v júni a neriešiť to cez mimoriadne.
„Polaček a Gibóda budú musieť ako zatiaľ jediní zo zástupcov mesta Košice vysvetliť svoje nepodložené útoky voči VVS na valnom zhromaždení (vo štvrtok 20. júna – pozn. red.) a snažiť sa o získanie dôvery akcionárov,“ konštatovalo sa v stanovisku agentúry Penelopa.
Primátor vyzval primátorov a starostov, aby prišli na valné zhromaždenie osobne a nenechali za seba rozhodovať splnomocnencov, medzi ktorými sa nachádzajú aj „vybavovači“, nesledujúci záujmy samospráv.
Zástupcovia najmä menších obcí totiž splnomocnili na hlasovanie iných starostov alebo primátorov.
Dôveru vedeniu deklarovali aj odbory
Vedenie VVS tvrdí, že rozhodnutie dozornej rady o neakceptovaní nominácie Polačeka bolo ovplyvnené aj listom Združenia závodných výborov odborového zväzu Drevo, lesy a voda, ktoré zastupuje 2100 zamestnancov vodární.
V stredajšom stanovisku zacitovalo z listu, že združenie považuje za urážku šíriace sa klamstvá nového vedenia mesta Košice o neporiadku, netransparentnosti, o tom, ako je VVS rukojemníkom praktík jednej osoby a skupinky ľudí.
Odborári tiež deklarovali, že stoja za Hrehom a vedením spoločnosti.
Dozorná rada akceptovala podľa manažmentu VVS aj vyjadrenie predstavenstva, ktoré vo svojom stanovisku takisto odmieta mediálne zverejňované negatívne a urážajúce vyjadrenia Polačeka voči spoločnosti a zástupcom v jej orgánoch.
Manažment VVS odmieta kritiku drahej vody
Primátor Polaček nastolil v utorok aj otázku, prečo platia východniari za vodu najviac.
„Máme najdrahšiu vodu na Slovensku, v Bratislave je takmer o pol eura za kubík lacnejšia.“
Manažment VVS reagoval, že sa Polaček a jeho námestník Gibóda „pasovali za bojovníkov za zmenu ceny vody, čo je rovnaký populizmus ako predchádzajúce nepresné a neodborné vyjadrenia o ekonomike vo vodárenstve“.
Účasť primátora v štruktúrach VVS nemá podľa neho žiadny vplyv na cenotvorbu vodného a stočného.
„Určuje sa na základe ekonomicky oprávnených nákladov na základe vyhlášky, ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Neexistuje objektívnejší spôsob... Ak vedenie mesta Košice tvrdí, že dokáže znížiť cenu vody, je to lož,“ zdôraznili z VVS.
Argumentujú, že vyššiu cenu na východe oproti iným krajom ovplyvňuje okrem iného nedostatok zásob podzemných vôd, ktoré sú lacnejšie ako nákup vody z vodárenských nádrží patriacich štátu.
VVS má v porovnaní s Polačekom spomínanou Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) na 1 km potrubia 10-krát menej pripojených odberateľov, neporovnateľne menej priemyselných odberateľov a spravuje výrazne viac kilometrov potrubí.
„Náklady oboch spoločností na 1 kilometer potrubia sú pritom rovnaké,“ upozornili košické vodárne.
Polaček kritizoval aj termín zvolania valného zhromaždenia (VZ) VVS na 20. jún, pričom v ten istý deň má byť mestské zastupiteľstvo. Videl za tým snahu, aby sa na VZ nemohol zúčastniť, hoci tam hodlá vystúpiť.
„Termín riadneho VZ je štandardný, bol ako každý rok určený na druhú polovicu júna. VVS v čase stanovenia termínu disponovalo verejne dostupnými informáciami, podľa ktorých sa v tom čase zastupiteľstvo mesta nemalo konať,“ komentovala VVS výčitky.
Doplnila, že počas 16 rokov existencie VVS sa košické zastupiteľstvá konali vždy v pondelok, VZ vždy vo štvrtok.
Marcové mimoriadne VZ sa uskutočnilo v piatok.
Polaček upozornil, že termín zastupiteľstva je zverejnený skoro pol roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári