* Pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis
Falošné chýry
Československá spravodajská agentúra hlási, že v poslednom období sa výrazne rozmohli lživé zvesti od nebezpečných živlov ohľadom situácie na území Slovenska. Tieto správy hovoria o tom, že maďarské boľševické vojská mali údajne obsadiť Košice, ba dokonca v ich rukách by sa mala nachádzať i samotná Bratislava. Všetkých tých, ktorí neušli a zostali v týchto mestách, mali boľševici do jedného povešať.
Zlé jazyky šíria falošné chýry aj o neposlušnosti československých vojakov na demarkačnej línii, ktorí vraj odmietajú plniť rozkazy svojich nadriadených.
Všetky uvedené správy sú nepravdivé a ich jediným cieľom je znepokojovať obyvateľstvo a narúšať poriadok.
Spravodajská agentúra vyzýva verejnosť, aby sama zakročila proti šíriteľom klamstiev a dopomohla úradom k ich zaisteniu.
(Kassai Hirlap, 4. 6. 1919)
Košické električky
Keď začali stavať košickú električkovú dráhu, ľudia sa so smiechom pýtali samých seba, vari pre koho to stavajú? Celej veci predpovedali pár týždňov, potom vraj koľajnice môžu pokojne rozobrať. Dokonca aj mestskému magistrátu bolo do smiechu.
Prešlo však niekoľko týždňov a každý si razom uvedomil, ako sa strašne mýlil. Nebyť zaostalého svetonázoru pánov z radnice, električková dráha mohla byť zriadená už dávno predtým. Vidiac prosperitu tejto formy dopravy, koľajnice nakoniec ponechali na svojich miestach, ba ihneď začali uvažovať o jej rozšírení do periférnych časti mesta. Hovorili o koľajniciach na oboch stranách Hlavnej ulice i na Klobusitzkej ulici (dnes Masarykova ulica, pozn. autora).
To, že sa z plánov upustilo vďačíme predovšetkým vojne, ktorá zakrátko vypukla. Električková doprava sa pre Košice ukázala ako veľmi významná. Napriek vojnovým rokom i viacerým uhoľným krízam sa podarilo udržať vchode aspoň hlavné linky.
V súčasnosti premáva električka len do ôsmej večer. Vzhľadom na výnimočný stav, ktorý v súčasnosti v meste panuje, je to maximálny možný čas, keďže obyvateľstvo musí byť o ôsmej večer doma. No kým v minulých týždňoch bola záverečná hodina pre vychádzanie určená na jedenástu večer, absencia električiek bola ešte citeľnejšia.
Predkladáme preto prosbu našej verejnosti vedeniu električkových dráh, aby po zrušení štatária, rozšírili prevádzkovú dobu. Energiu, ktorú ušetríme pri verejnom osvetlení, by sme mohli využiť pri doprave. Nemyslíme si, že by sa to malo stretnúť s prekážkami.
(Kassai Hirlap, 4. 6. 1919)
Výbuch sopky si vyžiadal 15 000 ľudských životov
Podľa posledných správ si výbuch vulkánu na ostrove Jáva vyžiadal 15 tisíc ľudských obetí. Počas veľkej katastrofy bolo celkove zničených päť dedín. Po osadách nezostali žiadne stopy.
(Kassai Hirlap, 4. 6. 1919)
Tragédia v benátskom kine
Počas filmového premietania v jednom z benátskych kín sa stalo hrozné nešťastie. Náhly a rýchly požiar vyvolal v hľadisku s kapacitou 4 tisíc miest, veľkú paniku a zmätok. Každý sa ponáhľal k východu, čím vznikla obrovská tlačenica. Katastrofa si vyžiadala 80 mŕtvych.
(Kassai Hirlap, 5. 6. 1919)
Náhly súd
Náhlym súdom odsúdení a zastrelení boli dnes dvaja košickí obyvatelia. Kládlo sa im za vinu, že agitovali proti Československej republike.
(Slovenský východ, 4. 6. 1919)
Košický kapitán Kohout opustil mesto
Hlavný policajný kapitán Ján Kohout dnes odcestoval na niekoľko dní do Popradu a Žiliny. Počas neprítomnosti ho bude zastupovať jeho zástupca Béla Cselényi.
(Kassai Hirlap, 5. 6. 1919)
Nedisciplinovaný dav
Denníky počas celého trvania okupácie (československé obsadenie mesta, pozn. autora) pravidelne informovali a upozorňovali našu verejnosť o tom, aby sa zdržiavali akéhokoľvek prejavu, ktorý by vyvolal ozbrojený zásah mocenských zložiek. Zvlášť v posledných dňoch sa množili takéto správy, o ktoré nás neustále žiadali aj vojenskí velitelia mesta. No masy ľudí možno len ťažko udržať na uzde.
Keď sa dnes ráno rozšírila správa o odchode československého vojska z Košíc, obyvateľstvo Tábora (obytná štvrť v južnej časti mesta, pozn. autora) sa vo veľkých skupinách prihrmelo k vojenskému skladisku a odnieslo si odtiaľ všetko, čo sa dalo rukami zodvihnúť. Muži, ženy, starci i deti si postupne odnášali veľké balíky naplnené všetkým možným. Koristníctvo ale nemalo dlhého trvania, lebo zakročila armáda. Dav sa behom minúty rýchlo rozptýlil. Vojaci ich prenasledovali, ale čo sa im podarilo získať späť to nevedno.
Celá udalosť sa mohla skončiť aj s oveľa horšími následkami pre mestské obyvateľstvo, keďže armáda má počas trvania výnimočného stavu v prípade nepokojov právo použitia zbraní. Takýchto situácií si veru neprosíme. Dúfame, že novozriadená mestská stráž si bude plne vedomá povinnosti, ktorou je naša ochrana pred nedisciplinovaným obyvateľstvom.
(Kassai Hirlap, 7. 6. 1919)
Polnočná návšteva novinárov u generála Hennocquea
15 ročný Béla Tirpák bol zastrelený na príkaz župana Jána Sekáča.
Včera o desiatej večer zaklopal na moje dvere policajt s bielou páskou na rukáve. Oznámil mi, že francúzsky generál Hennocque zdvorilo poprosil redaktorov miestnych novín, aby sa dostavili k nemu. Nečakal som ani minútu, rýchlo som sa obliekol a ponáhľal sa za generálom. V čase môjho príchodu už boli prítomní všetci zástupcovia médií. Hneď na to vstúpil do miestnosti aj samotný pán generál Hennocque, súčasný diktátor východného Slovenska (pôvodne maď. Keletszlovenszkó, pozn. autora).
Svoj príhovor začal poďakovaním nám, že sme tak rýchlo reagovali na jeho pozvanie v tento kritický čas. Považoval za nesmierne dôležité, aby miestnu tlač informoval o skutočnostiach popravy 15 ročného Bélu Tirpáka, ktorého zabitím bol obviňovaný on sám. Generál otvorene prehlásil, že na vydaní rozkazu k poprave nemal žiadny podiel!
Všetci sme dojato počúvali slová, inokedy nekompromisného diktátora, ktorý po krátkom prerušení znovu a rázne vyhlásil: „Páni, jednoznačne vyhlasujem, že nenesiem žiadnu spoluvinu na poprave. Bol to vedúci župy a mesta Dr. Sekáč, ktorý poslal rozkaz na vojenskú políciu, aby dvoch, údajne nepolepšiteľných a nebezpečných boľševikov, okamžite popravili.“ Hlas pána generála sa tu opäť mierne zasekol. Potom pokračoval: „Nemám pokoja, odkedy sa dostala ku mne správa, že ma obyvateľstvo mesta viní za toto barbarstvo, ktoré by francúzsky dôstojník nikdy nespáchal a ani nikdy nespácha.“ Následne nám ukázal historický dokument potvrdzujúci jeho predošlé slová. Išlo o list vojenskej polícii z 3. júna, ktorý mu doručili hodinu pred popravou. Prepis textu znie takto:
Od veliteľa vojenskej polície pre veliteľa mesta, pána generála Hennocquea.
Košice, 3. júna 1919
Na príkaz župana, ako vládneho komisára Abovsko-turnianskej župy, majú byť obaja robotníci z továrne na výrobu klincov ihneď zastrelení. Rozsudok má byť okamžite vykonaný, pretože obaja sa vyhrážali generálovi Schöblovi obesením a štvali ľud.
(Kassai Hirlap, 7. 6. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
