KOŠICE. Lesopark na Furči môže poslúžiť aj ako koncertná sála.
Okoloidúcich o tom v stredu popoludní presviedčali študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča.
Prvý ročník projektu Hudba v lese podnietilo viacero faktorov.
„Predovšetkým výborná poloha konzervatória priamo pri lesoparku na sídlisku Dargovských hrdinov. Z okien školy máme výhľad na stromy a je nielen lákavé, ale aj prirodzené – vyjsť z uzavretých priestorov tried von,“ hovorí Mária Kornucíková, organizátorka projektu a pedagogička konzervatória.
Návrat do minulosti
Hoci by sa mohlo zdať, že konzervatoristi vymysleli novinku, organizátorka vysvetľuje, že v skutočnosti sa len vrátili do minulosti.
„Inšpirovala nás aj skutočnosť, že koncertovanie v sálach, s delením na interpretov a publikum, je novodobá záležitosť. Koncert v dnešnom slova zmysle vzniká až v 18. storočí, v minulosti sa často hrávalo, spievalo a tancovalo vonku,“ dopĺňa Kornucíková.
Pre návštevníkov lesoparku bolo pripravených jedenásť stanovíšť.
Ešte pred vstupom do lesa dostali mapku, deti dostali na každom stanovišti pečiatku, tie na konci vymenili za chutnú odmenu.
Cimbal uprostred lesa
Na lesných koncertoch vystúpili hudobníci z viacerých odborov.
Hrali na husliach, gitare, flaute, akordeóne, violončele či dokonca aj na cimbale.
Druhé stanovište patrilo akordeonistkám.
„V lese hráme po prvýkrát, skôr sme zvyknuté hrať v triedach alebo koncertných sálach, takže je to pre nás novinka,“ zhodli sa tretiačky.
„Predpokladali sme, že to bude horšie, hoci je zložité navzájom sa počuť, keďže sa k nám zvuk až tak nevracia, ale rozptyľuje sa. Musíme dávať väčší pozor na to ako hrá tá druhá, keďže sme duo.“
Dievčatám neprekážalo ani sedieť a hrať celé dve hodiny, prakticky bez prestávky.
„Už to pre nás nie je taká fyzická záťaž. Doma cvičíme aj dlhšie,“ zhodli sa Antónia a Veronika.
Najväčší úsmev na tvári však vzbudzoval cimbal, pretože kým ostatné nástroje nebol problém vziať do ruky a preniesť, cimbal museli na miesto doviezť.
Hrali na ňom študenti z Ukrajiny.
„Ľudia sú dosť prekvapení, určite nečakali, že tu uvidia aj takýto veľký nástroj,“ zhodnotil študent Andrij so svojimi spolužiakmi.
Hudba na dotyk
Súčasťou programu boli aj tri workshopy, na ktorých si diváci vyskúšali hru na netradičné nástroje ako didgeridoo, hand pan alebo tibetské misy.
„Chceli sme, aby návštevníci neboli len tichými nezúčastnenými pozorovateľmi, ale stali sa súčasťou mágie, ktorú nazývame umenie a tvorivosť,“ dodala Kornucíková.
Deti boli uchvátené najmä z tibetskej misy. Vďaka nej mohli hudbu vidieť na vlastné oči.
„V mise je voda, ktorá sa rozvibrovaním snaží uniknúť preč. Zaujímavé je pre deti hudbu aj cítiť, keď priložia ruky ku gongu, na ktorý sa práve udrelo, vibrácie im prechádzajú celým telom,“ vysvetlila Ivana Shaafi.
S manželom Ramim priniesli na lesný koncert aj didgeridoo.
„Navonok to vyzerá ako dlhá drevená rúra, v skutočnosti je to eukalyptový strom, ktorý je vyjedený termitmi. Hrá sa naň rozvibrovanými perami. Je to najstarší drevený dychový nástroj, je starý 20 000 až 40 000 rokov.“
Študenti šli do toho s nadšením
Kým hráči na hudobné nástroje si museli na akustiku lesa chvíľu zvykať, speváci boli nadšení.
„Pre nás je to lepšie, viac sa to tu ozýva. Ľudia sa zastavujú, popočúvajú, odfotia si nás,“ zhodnotila svoju skúsenosť Zuzana, ktorá prvý rok študuje spev.
„Študentov vôbec nebolo potrebné presviedčať, nikto neprotestoval. Spoločne sme vyberali skladby, ktoré majú prírodnú tematiku, stačilo, že sa v texte spomenul škovránok, už sme ju brali,“ dodáva s úsmevom pedagogička Lucia Knoteková, ktorá by uvítala, keby sa podobná akcia ešte zopakovala.
Za pravdu jej dali aj flautistky: „Napríklad na jeseň, keď bude padať lístie, by to mohlo byť veľmi romantické,“ zhodli sa tretiačky Erika Ščerbáková a Antónia Petríková.
Furčianka Mária by zas privítala, aby sa hudba v lese zopakovala pre škôlky a školy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
