KOŠICE. V košickej mestskej pamiatkovej rezervácii je takmer 1200 pamiatkových objektov. Z nich je 560 zapísaných ako národná kultúrna pamiatka.
O tom, že pri údržbe takéhoto objektu – gotickej, renesančnej či barokovej budovy – sa musia dodržiavať prísne pravidlá, vedia mnohí.
V Košiciach ale je mnoho domov aj mimo pamiatkovej rezervácie, o ktorých ani ich majitelia často netušia, že majú historickú hodnotu. A neodborné stavebné zásahy ich môžu nadobro poškodiť.
Takými sú napríklad byty z obdobia prvej československej republiky na Letnej ulici, ktorých prvými nájomníkmi boli Česi.
Keď po roku 1918 vzniklo Československo, v jeho východnej časti nebol dostatok odborných pracovníkov štátnej správy, preto sem začali prichádzať ľudia s potrebným vzdelaním.
„Boli to štátni úradníci, policajti, železničiari či učitelia. Nebolo to o desiatkach alebo stovkách, ale o tisícoch ľudí,“ vysvetlila Helena Miškufová zo Slovensko-českého klubu v SR.
Počas desiatich rokov sa od vzniku ČSR do Košíc prisťahovalo takmer 16 000 nových obyvateľov, čo prinieslo aj bytovú krízu.
Keďže hlavným mestom už nebola Budapešť, ale Praha, menili sa aj kultúrne vplyvy.
Vznikla Malá Praha
Novou výstavbou sa do centra mesta dostávala i moderná architektúra.
„Pri riešení bytovej krízy v Košiciach sa prelomovou stala výstavba nájomných bytových domov pre železničných zamestnancov, tzv. Malá Praha. Išlo o projekty dvoch monumentálnych bytových komplexov s vnútornými dvormi, jeden pre úradníkov a druhý pre robotníkov,“ uviedla pre TASR architektka Adriana Priatková.
Vyhotovili ich českí architekti Rudolf Brebta, Václav Bartoš a Július Zikmund v spolupráci s Bohumilom Jelínkom.
Bytový útvar Masarykova kolónia bankových úradníkov je oproti budove Technickej univerzity a bol postavený podľa projektu Josefa Poláška.
Je zaradený aj do zoznamu medzinárodnej organizácie na ochranu modernej architektúry DOCOMOMO.
„Je to štvorec, ktorý bol neskonale výhodne a zaujímavo architektonicky riešený. Celý komplex spočíval v tom, že mal napríklad aj spoločnú práčovňu, domovníka, predajňu. Uprostred štvorca boli záhradky, kde si pestovali zeleninu, bazén pre deti, lavička i pylón s bustou Tomáša Garriguea Masaryka, ktorá v 50. rokoch zmizla,“ doplnila Miškufová.
Jedným z najvýznamnejších stavebných inžinierov pôsobiacich v Košiciach bol počas prvej ČSR Alojz Novák, ktorý stál aj za výstavbou kostola Krista Kráľa.
„Nevidieť ho z ulice, je akoby skrytý vo dvore kláštora. Je výsledkom práce českého architekta Rudolfa Brebtu a postavil ho Novák. V Košiciach postavil veľa objektov a bytov, napr. na konci Komenského ulice alebo na Hrnčiarskej ulici pred Rodoštom,“ povedala Miškufová.
Pošta bola prvá moderná budova na Slovensku
Kultúrnou pamiatkou je aj zoskupenie budov Hlavnej pošty.
„Zarazilo ma, keď tam raz stála skupina mladých študentov z Viedne. Vraj sa prišli pozrieť na to, ako vyzerá funkcionalistická stavba v Košiciach,“ uzavrela.
Podľa Priatkovej sa budova na Poštovej ulici považuje za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu.
Rozsiahly blok terajšej pošty v Košiciach bol postavený v rokoch 1928 až 1930.
Pamiatky moderny a funkcionalizmu
„Pri dielach moderny alebo funkcionalizmu aj vzdelaní ľudia niekedy zapochybujú, či nejde o nový objekt. Najmä pri tých z obdobia prvej umeleckej priemyselnej školy Bauhaus, ktorý k nám prišiel zo severozápadnej časti Európy, si ľudia neraz myslia, že ide o súčasné diela. Bolo to ale obdobie, ktoré tak veľmi predbehlo dobu, že až dnes je spoločnosť pripravená nasledovať tvorcov. Aj teraz sa mnohé domy, ktoré sa budujú po roku 2010, veľmi podobajú na moderný funkcionalizmus. Sú to tie elegantné horizontálne línie, minimalizmus, strohosť, priestranné dispozície, neoklieštené množstvom priečok, rozľahlé priestory, rovné strechy a otvorený parter,“ vysvetľuje hlavný radca Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Radoslav Mokriš, v čom je jedinečnosť stavieb z medzivojnového obdobia a prečo si často neuvedomujeme ich hodnotu.
Komfort verzus história
Je pochopiteľné, že aj obyvatelia týchto domov chcú žiť v bytoch, zodpovedajúcich požiadavkám 21. storočia, v príjemnom prostredí, kde by v zime nemuseli mrznúť a z ulice sa neustále pozerať na ošumelú budovu s padajúcou omietkou.
Pri zásahoch do architektúry či pri akýchkoľvek zmenách, napríklad pri zateplení, majú menej povinností ako majitelia historických budov, zapísaných v zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
