KOŠICE. Na vidiecku faru do zvláštnej komunity ľudí prichádza neonacista Adam.
Stretáva sa so svojráznym kňazom Ivanom, ktorý tvrdí, že zlý človek neexistuje a má na fare v prevýchove viacero zaujímavých postavičiek odsúdených na verejnoprospešné práce.
Podarí sa mu Adama pretvoriť na pozadí magických udalostí a neočakávaných prekvapení?
Odpovede hľadá posledná premiéra divadelnej sezóny v Štátnom divadle Košice.
Inscenácia Adamove jablká režiséra Jána Luterána je divadelnou adaptáciou slávneho filmu dánskeho režiséra Andersa Thomasa Jensena a za svojimi divákmi sa vydáva v piatok 14. júna na Malej scéne ŠDKE.
Adamove jablká natočil Jensen, držiteľ Oscara za krátky film Valgaften z roku 1998, ako svoj tretí celovečerný film v roku 2005.
Jeho prvým celovečerným filmom v úlohe režiséra bola v roku 2000 snímka Blikajúce svetlá, v roku 2003 režíroval film Mäsiari.
Oba filmy spolu s Adamovými jablkami zožali úspech nielen v Dánsku, ale aj za jeho hranicami.
Jeho zatiaľ posledným celovečerným filmom je snímka Men & Chicken (O kuratách a ľuďoch) z roku 2015.
V pozadí kniha Jób
„Adamove jablká sú podobenstvom, v ktorom veľkú úlohu zohráva inšpirácia knihou Jób, v ktorej človek rieši základnú otázku, prečo trpí, odkiaľ pochádza ľudské utrpenie a akým spôsobom by mal človek na utrpenie, akékoľvek je, odpovedať,“ hovorí režisér Ján Luterán.
Podľa neho má Jensenov film v sebe zvláštny humor napriek tomu, že témy, ktoré sa v ňom zjavujú sú vážnejšie a ponurejšie.
„Nejdeme po nejakej prvej vode, po prvom pláne. Nesie to v sebe viacero rovín, viacero biblických odkazov. Je tam potenciál na to, aby sa človek zamýšľal a odchádzal z divadla s nejakou myšlienkou,“ myslí si režisér.
Divadelné adaptácie filmov sa nerodia ľahko. Potvrdila to aj dramaturgička Miriam Kičiňová.
„Tvorcovia filmov sú dosť citliví na to, či dovoliť alebo nedovoliť divadelnú adaptáciu. Stále je tam veľa otáznikov. Nakoniec sme sa dopátrali k agentúre, ktorá nám to povolila a schválila a tým sa odštartoval celý proces. Film je vlastne o tom, čo je viera, čo je neviera, čo je extrém a ako sa s tým človek dokáže vysporiadať. Či ten idealizovaný svet vlastných klamstiev je zdravší ako ten, kde tá pravda má svoje miesto,“ vysvetľuje Kičiňová.
Podoby dobra a zla
Podľa režiséra Luterána je scenár filmu tak dobre napísaný, že v ňom nie je ani jedna veta navyše.
„Jensenovi sa podarilo vytvoriť naozaj veľmi pekné podobenstvo o viere v dobro človeka. To je aj základné posolstvo inscenácie. Sú tam dve dejové línie, jedna je u Ivana, druhá u Adama. Keď sa bavíme o podobenstve, tak sa bavíme o podobách dobra a podobách zla. Postava neonacistu Adama predstavuje temnú stránku človeka, Ivan ako kňaz tú svetlú. Oni sa navzájom akoby potrebujú. Posolstvom je aj výzva na komunikáciu, na zmenu videnia toho človeka, čo sa naplno ukazuje v postave Ivana, ktorý hovorí, že zlí ľudia neexistujú. A na základe tohto jeho presvedčenia vzniká dojem, že je na hrane svätca a blázna. Možno pôsobí naivne, ale napokon sa mu to v prípade Adama podarí a z neonacistu sa stane jeho pomocník,“ prezradil Luterán.
Návrat po sedemnástich rokoch
V postave svojrázneho farára sa predstaví hosťujúci Martin Nahálka, ktorý sa do košického divadla vrátil po sedemnástich rokoch.
V roku 2002 tu po skončení VŠMU začínal svoju profesionálnu kariéru.
„Nápad ísť do Košíc sa mi páčil. Po pozretí filmu som bol stopercentne presvedčený, že to chcem ísť robiť. Keď som prišiel, tak sa mi hneď vynorili pekné spomienky na to, ako som do Košíc prišiel prvýkrát. Ako som skúšal na skúšobnom javisku v budove riaditeľstva. No a z veľkej scény, kde som vtedy mal všetky predstavenia, som sa teraz presunul na Malú scénu a teším sa, že spoznávam aj tento iný priestor,“ hovorí Nahálka.
S postavou farára Ivana má podľa vlastných slov spoločné len to, že mu je blízky v hľadaní dobra a pozitívneho.
„Ja som ateista, nechodím ani do kostola, ale poznám pár farárov, ktorí navonok neukazujú to, akí sú veriaci. Poznám ich predovšetkým ako ľudí a myslím si, že aj tento Ivan je hlavne človek,“ dodáva Nahálka, podľa ktorého je inscenácia robená často až bizarným spôsobom, s dávkou zvláštneho severského humoru.
„Vystupuje v nej dokonca aj postava, ktorá je moslimom. A zrazu na konci sa to všetko zotrie a človek zabudne na to, že niekto niekde chcel byť nejakým extrémistom. Jednoducho si uvedomí, že je to celé zbytočné. Náš príbeh nie je úplne presnou adaptáciou filmu. Chceme to robiť podľa seba a verím, že ak sa na to príde pozrieť aj nejaký 'nácek', tak sa na tom pobaví. A možno si na konci povie, že by bolo načase zahodiť to za hlavu a porozmýšľať nad životom,“ myslí si Nahálka.
Druhú hlavnú postavu naprávajúceho sa neonacistu Adama hrá Michal Soltész, zaujímavých členov komunity Stanislav Pitoňák, František Balog, Ľubo Záhon, Alena Ďuránová, Jakub Kuka a Tomáš Diro, doktora Kolberga si zahrá Róbert Šudík.
Scénu vytvoril Juraj Poliak, kostýmy Diana Strauszová, svetelným dizajnom prispel Ján Ptačin a hudbou Ján Kružliak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
