Dva mesiace prázdnin sa blížia. Čas, keď učebnice a zošity môžu spokojne odpočívať, je pre mnohé deti i mladých dospelých ten najkrajší. Niektorí rodičia by však možno boli radšej, keby boli školské pomôcky po ruke detí po celý čas, ba dokonca ich mali aj aktívne využívať. Ako na otázku, či sa cez prázdniny učiť, alebo sa neučiť, pozerá psychológia, odpovie MÁRIA HORVÁTHOVÁ, riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach.
Čo nevidieť tu bude koniec školského roka, keď žiaci a študenti okrem vytúženého voľna dostanú do ruky výsledky svojej práce. Pre niekoho to môže byť víťazný moment, pretože za dobré známky dostane odmenu, ktorá môže vyzerať aj ako sladkosť, dobrá kniha či dlho sľubovaný výlet. Napriek tomu sa názory na odmeňovanie detí za známky líšia. Čo na to hovorí psychológia?
- Známky by nemali byť cieľom, ohodnotené by malo byť úsilie, pracovitosť a snaha detí pri dosahovaní cieľa. A odmena má v tomto kontexte svoju zázračnú moc, pretože pre každého z nás má inú podobu a hodnotu. Avšak, čo je z hľadiska odmeňovania podstatné, je poznanie čomu sa naše dieťa skutočne úprimne poteší. Preto je aj primeraná odmena za vysvedčenie prijateľná.
Na druhom brehu od jednotkárov stoja tí žiaci, ktorí si počas školy až tak dobre nepočínali. Rodičia na zlé výsledky neraz reagujú negatívne, krikom či trestom. Treba však povedať, že asi ani ľahostajné mávnutie rukou nie je správne. Ako by teda mali rodičia na zlé známky na vysvedčení reagovať?
- Vysvedčenie je záverečné hodnotenie priebežných výsledkov počas školského roka. Prostriedkom tohto hodnotenia je známka, ktorá nám môže dať informáciu, kde sa aktuálne dieťa nachádza v rámci svojich vedomostí, možností a schopností. Ak rodičia prejavujú záujem o vzdelávanie svojich detí, predpokladáme, že majú aj vedomosť o ich silných ako aj oslabených oblastiach v rámci učenia.
Ak dieťa dlhodobo neprospieva v nejakom konkrétnom predmete, nemôže sa rodič pri záverečnom hodnotení cítiť prekvapený zo zníženej známky. Krik a hnev zväčša prejavia rodičia z okamihu prekvapenia medzi očakávaným a reálnym stavom. Ale aj vysvedčenie, ktoré nenapĺňa očakávania žiaka a rodičov vytvára priestor pre konštruktívny rozhovor, čo a ako dokážeme spoločne efektívnejšie urobiť v rámci nasledujúceho školského roka tak, aby to nasledujúce koncoročné hodnotenie korešpondovalo s predpokladmi dieťaťa. Laxné mávnutie rukou je prejav nezáujmu, nielen voči dieťaťu, ale aj voči vzdelaniu.
Dbať na dobré známky svojich potomkov je správne, no na druhej strane priveľký tlak na splnenie očakávaní svojich rodičov môže mať na dieťa negatívne dôsledky. Ako si teda môžu rodičia určiť hranice, aby vzdelanie potomkov nezanedbávali, ale ani to nepreháňali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
