KOŠICE. Záverečným ceremoniálom v Kunsthalle sa v sobotu skončil 27. ročník filmového festivalu Art Film Fest.
Košice ho hostili po štvrtýkrát. „Myslím, že tento ročník možno považovať za veľmi vydarený. Premietlo sa veľa filmov a pre mňa je dôležité, že ich videlo veľa ľudí,“ zhodnotil festival jeho prezident Milan Lasica.
Hoci organizátorov potrápilo počas deviatich dní počasie, podľa programového riaditeľa festivalu Petra Nágela sa to na návštevnosti neodzrkadlilo.
„Tento 27. ročník Artfilmu bude určite do histórie zapísaný ako špeciálny. Okrem filmov, hostí a programu bolo mimoriadne často skloňované aj počasie. My sme veľmi radi, že sme prešli aj touto skúsenosťou. Prvé tri dni boli neuveriteľné horúčavy, potom bolo striedavé počasie, keď nám kazil náladu väčší alebo menší dážď. Som ale veľmi rád, že ani tieto výkyvy počasia nemali vplyv na návštevnosť. Už teraz viem povedať, že minuloročná rekordná návštevnosť bola prekonaná.“
Budúci ročník festivalu bude od 19. do 27. júna 2020.
Historický okamih
Okrem boja s počasím sa podľa Nágela tento ročník navždy bude spájať aj cenami.
„Prvýkrát a s výrazným odstupom od ostatných filmov si divácku cenu odniesol slovenský film a aby to bolo ešte zvýraznené, tak od tvorcov, ktorí pochádzajú z východného Slovenska.“
Výnimočná divácka pocta sa dostala filmu Loli paradička, ktorú autorsky zastrešila rodina Staviarskych.
Loli paradička. Počas natáčania filmu v šarištine sa strhla aj bitka Čítajte „Na tento festival sme prišli s malou dušičkou, lebo po tých rokoch v štúdiách, počas produkcie filmu, sme už nevedeli, či sa film vôbec bude ľuďom páčiť, či sa na ňom budú smiať, alebo sa na ňom smejeme už len tak, ako keď sa niekto smeje na vlastných vtipoch. Chvalabohu do dopadlo inak, kinosála sa smiala, ľudia tlieskali. Film sa im páčil a to je veľkým ocenením pre nás,“ poďakovala divákom producentka filmu Mária Staviarska.
Cena pre herecký debut
Diváci mohli hlasovať aj za najlepší krátky film, ktorým sa stala len trinásťminútová snímka Kolotoč od ruského režiséra Ruslana Bratova.
Zvláštne uznanie poroty bolo udelené filmu Vianočný darček.
O najlepšom krátkom filme festivalu rozhodovala aj medzinárodná porota.
Modrého anjela za najlepší krátky film si z košického Art Film Festu odniesol francúzsky film Skočím si po cigarety od režiséra Osmana Cerfona.
Ocenenie za najlepší ženský herecký výkon získala Patrycja Planik, ktorá si zahrala hlavnú úlohu vo filme Lillian.
„Som šokovaná. Na filme pracoval komorný štáb a ani na um nám nezišlo, že tento film bude premietaný na festivaloch a bude získavať ceny,“ ďakovala prekvapená herečka, pre ktorú to bola vôbec prvá herecká skúsenosť.
Najlepší herec nehral 20 rokov
Úprimne prekvapený a vďačný zostal aj držiteľ Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon. Herec Aleksey Abramovich nebol vo filme obsadený dvadsať rokov.
„Takáto cena sa považuje za niečo individuálne, ale vôbec to nie je tak. Existuje celé množstvo ľudí, bez ktorých by som sa na tomto pódiu s cenou v ruke vôbec neobjavil. Vo filme ich nevidíte, ale ich prítomnosť cítite. Rád by som poďakoval práve týmto ľuďom,“ ďakoval režisérovi, scenáristovi a kameramanovi filmu Humorista, kde si zahral hlavnú úlohu.
Modrý anjel za najlepšiu réžiu je udeľovaný režisérovi filmu.
Medzinárodná porota v tejto kategórii ocenila Jonaha Hilla za réžiu filmu Deväťdesiate.
Hoci sa v prostredí filmu pohybuje už dlho, známy je z filmov Martina Scorseseho či Quentina Tarantina, réžie sa ujal vôbec po prvýkrát.
Najlepší film tohto ročníka Art Film Festu je film Monos režiséra Alejandra Landesa.
Splatený dlh
Počas záverečného ceremoniálu si špeciálnu cenu festivalu, Zlatú kameru, prebral maďarský režisér Kornél Mundruczó.
„S mojím kamarátom Kornélom som sa stretol pred deviatimi rokmi, bolo to na študentskom filmovom festivale v Tel Avive, kde mi odovzdával cenu za réžiu. Pred pár týždňami mi zavolal Peter Nágel a povedal mi, že môj kamarát dostane Zlatú kameru, ale že netreba sa báť, lebo to nie je cena za celoživotné dielo, ale za prínos do kinematografie, bez ohľadu na to, koľko má človek rokov, takže všetko je OK. Kornél Mundruczó je jeden z najinšpiratívnejších filmárov, ktorých poznám, a veľmi sa teším, že deväť rokov od Tel Avivu mu môžem splatiť dlh a sme vyrovnaní,“ uviedol svojho kolegu filmový režisér a producent Mátyás Prikler.
Cena za prínos
Košická Hlavná bola plná krásy a inšpiratívnych módnych kreácií Čítajte Prezident Art Film Festu Milan Lasica každý rok odovzdá cenu výnimočnej hereckej osobnosti za jej prínos do sveta kinematografie.
Po Márii Kráľovičovej či Jiřím Bartoškovi to tento rok bol Štefan Kvietik.
Charizmatický herecký idol pred mesiacom oslávil 85. narodeniny a do povedomia mnohých divákov sa zapísal napríklad ako Samo Pichanda z Tisícročnej včely, Pirin z Medenej veže, Urban Habdža z filmovej série Červené víno a mnohými ďalšími filmovými a divadelnými úlohami.
Do Košíc prišiel v sobotu na poludnie a priznal, že sa v metropole východu ocitol naozaj po veľmi dlhom čase.
„Bol som tu, v košickej televízii, asi pred 40 rokmi,“ zalovil v pamäti a ako dodal, o to viac sa z toho teší, hoci ho cesta aj unavila.
Prezradil však aj to, že ho pri vstupe do mesta čosi nepríjemne zaskočilo, a to je to množstvo reklamných bilbordov popri ceste.
„Šokovali ma tie panely na jednej, na druhej strane, ja obdivujem šoférov, že sa im nič nestane, ak sa majú stále pozerať raz vľavo, raz vpravo. Ale to spomínam len preto, lebo sa pripájam k tým, ktorí proti tomu bojujú, nemyslím to ako kritiku na Košice, pretože je pre mňa veľmi príjemné, že som tu a teším sa z toho.“
Štefan Kvietik: Som rád, že to pán prezident stihol
Nefalšovanú radosť má Štefan Kvietik aj z toho, že sa stal tohtoročným laureátom ceny prezidenta Art Filmu.
„Nedávno som kdesi čítal alebo počul, že toto už nie je svet pre starých, ale ja si myslím, že to celkom pravda nie je, pretože sa aj starým pritrafí taká záležitosť, ako sa teraz stala mne. Chcem preto zdôrazniť, že ak človek od niekoho dostane a prijme pozornosť, povedzme formou milého úsmevu, pohladenia, vrúcneho objatia, podanej ruky či slovného vyjadrenia uznania a vďaky, mal by si takúto pozornosť vážiť a byť za ňu vďačný. Samozrejme, ak je to myslené úprimne,“ vysvetlil s tým, že túto filozofiu uznáva celý svoj profesijný aj osobný život.
Podľa Štefana Kvietika by sa v takýchto prípadoch nemala predvádzať prázdna forma.
„Netreba sa tváriť, že no a čo. A zvlášť, ak je to pozornosť, ktorá sa napríklad bytostne dotýka môjho hereckého života. Ak sa niekto takto tvári, tak nie je úprimný. Môže to byť póza, môže to byť gesto, ako byť zaujímavý a zvláštny. Ja v tomto prípade zaujímavý ani zvláštny nechcem byť, pretože si to naozaj úprimne vážim. A ešte o to viac, že som sa toho vôbec dožil a že to pán prezident Lasica stihol,“ dodal s úsmevom.
Cenu si prevzal z rúk svojej dlhoročnej filmovej partnerky Emílie Vášáryovej: „Prvýkrát sme stáli spolu pred kamerou v roku 1960. Točili sme spolu obrovský budovateľský slovenský film, ktorý sa volal Na pochode sa vždy nespieva. O tomto filme som ja už viac nepočula, ani som ho nikdy nevidela, takže nezačínali sme práve najlepšie, ale podarilo sa nám preraziť. Milý Števo, chcem sa ti poďakovať za tie dlhé roky nášho profesijného života, veľmi si mi pomáhal, bol si skvelým partnerom, milučkým džentlmenom. Mala som ťa veľmi rada, vždy som vedela, že sa môžem na teba spoľahnúť. Vždy si bol trpezlivý a láskavý.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
