KOŠICE. Po stopách akademickej maliarky Herty Ondrušovej-Victorinovej (1912 - 1999), ktorá tvorila a prežila značnú časť svojho života v Košiciach, sa vydali popradskí žiaci Spojenej školy na ulici Dominika Tatarku.
Vonkajšiu stenu ich školy zdobí jedno jej dielo - sgrafito, ktoré aktuálne zachraňujú, aby sa Hertina pamiatka zachovala po ďalšie roky.
Kubistka Herta Ondrušová-Victorinová spolu s manželom košickým rodákom Karolom Ondrušom vyzdobila Košice výnimočnými mozaikovými dielami, ktoré dodnes skrášľujú fasády či interiéry mesta.
O mnohých obyvatelia nevedia, alebo ich podľa pamiatkarov považujú len za akési "socialistické diela", ktoré nemajú nijakú hodnotu.
"Hertine diela môžeme vidieť asi na 11 miestach v Košiciach, ale aj vo Veľkom Krtíši, v Poprade," priblížil košický sprievodca Milan Kolcun, ktorý sprevádzal popradskú mladú skupinu na exkurzii.
Umelkyňa vytvorila pri Poliklinike Sever napríklad kubistickú opaľujúcu sa slečnu, na Luníku II mozaiku o lese či v Kunsthale visia jej zreštaurované mozaiky.
Niektoré z jej diel sa dajú podľa Kolcuna už len dedukovať.
Hľadali význam
Popradská skupina žiakov prišla do Košíc v uplynulých dňoch v rámci exkurzie a pokúsila sa rôznymi spôsobmi vysvetliť význam jej popradského sgrafita, diela vyškrabávaného do niekoľkovrstvovej omietky.
Interpretácia Hertinho sgrafita sa totiž v Poprade nezachovala.
Námet spracovávali v Košiciach skupinky napríklad ako hračku, interaktívny projekt, ale žiaci mohli siahnuť aj po básni či piesni.
"Vieme, že tam boli dvaja čítajúci študenti, bolo tam slnko, ozubené koliesko..., ale význam diela, čo malo znázorňovať, nevieme," priblížila gymnazistka Zuzana Krejčiová.
Nebála sa vyjadriť názor
Na škole sa o umelkyni učia a obdivujú nielen jej diela, ale aj život.
"Aj napriek tomu, že tvorila v období socializmu, nebála sa prejaviť svoj názor, netvorila vyslovene podľa štýlu, ktorý bol vtedy daný, ale dávala do toho svoje myšlienky a nebála sa, že by ju štát za to nejako potrestal," zhodnotila popradská gymnazistka.
So študentmi pracovala aj košická keramikárka a umelkyňa Andrea Čepiššáková, s ktorou si študenti vyskúšali mozaikovú tvorbu.
Na škole v Poprade zistili, že dielo na budove je od "mozaikovej lady" vďaka signovaniu a odborníci im to potvrdili.
"Chceme zmeniť myslenie našich študentov aj okolia, ako chápať umenie. Po lete bude zreštaurované. V Košiciach sme hľadali symboliku, rukopis autorky," priblížila návštevu Košíc učiteľka popradskej školy Jana Harbuľová.
Mozaiková lady
Výtvarníčka, prenasledovaná gestapom, pomáhajúca židom, získala vďaka svojim mozaikám prívlastok "mozaiková lady".
Ako mladá začala študovať architektúru, fotografiu, až neskôr sa dostala k maliarstvu.
Podľa košického pamiatkara a koordinátora projektu Juraja Gembického Herta mala bohatý život a dielo.
"Jej tvorba bola monumentálna, tvorila grafiku, koláže, maľbu na skle či detské ilustrácie," povedal Gembický.
Herta je podľa neho symbolom všetkých dôb v umení aj v politike.
Jej pohnutý život odráža aj to, že problémy jej robili aj komunisti.
Podľa Gembického si musela zažiť tiež to, ako sa ničili mozaiky na starých stavbách.
Tento rok si pripomíname 20. výročie výtvarníčkinej smrti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
