KOŠICE. Jedni by radi pomáhali planéte aj návratom lúk do miest.

Ďalší chcú vo svojom okolí vidieť dokonalo zastrihnuté trávniky, kde bude jasné, čo v nich žije. Podľa odborníkov existuje kompromis.
Robert Gregorek, zástupca riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach, vysvetľuje, z čoho sa prirodzený lúčny porast skladá.
„Prirodzený, teda zmiešaný lúčny porast je charakteristický svojou pestrosťou postupne kvitnúcich druhov lúčnych kvetov a tráv v sortimente trvaliek aj letničkových druhov. Trvalky sú viacročné rastliny prežívajúce obdobie odpočinku vo forme prezimujúceho koreňa, podzemku hľuzy. Letničky sa spontánne alebo cieleným dosievaním každoročne obnovujú. Veľmi atraktívne sú aj dvojročné druhy, ako napríklad divozely, alebo rôzne druhy z čeľade mrkvovitých a podobne.
Nezregeneruje sa sám

Bežný pravidelne kosený trávnik sa prerušením kosenia nestane automaticky kvitnúcou lúkou.
„Zvlášť uprostred mestskej zástavby sa nedokáže porast zregenerovať v krátkom čase sám do formy pestrého spoločenstva. Chýba tu pestrý genofond rastlín poskytujúci práve požadované hodnotné semeno. Príroda sa určite vie postarať o postupnú obnovu pestrosti sama. V meste je však potrebné tento proces urýchliť a aktívne podporiť dosadbou, výsevom alebo zakladaním nových porastov,“ hovorí odborník.
Potrebujeme aj vzorne kosené plochy
Hoci sa s prirodzenými lúčnymi porastami automaticky spája nekosenie, podľa Gregoreka by takýto dogmatický prístup znova viedol ku uniformite a postupnej strate pestrosti.
„Základ tkvie v tom, vedieť vopred uvážlivo rozhodnúť, ktoré plochy sú z hľadiska prevádzkového aj biologického vhodné na vyčlenenie ako menej intenzívne obhospodarované.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári