KOŠICE. Poznajú ho tri generácie obyvateľov východného Slovenska. Niektorí osobne, iní zo strán novín a časopisov.
Nečudo, veď viac ako polstoročie prežil s fotoaparátom v rukách ako fotoreportér na cestách i necestách nášho regiónu, aby sa podieľal na zachytávaní významných udalostí života východniarov.
Fotografoval študentov, pedagógov, vedcov, ale najradšej úspešných športovcov.
Práve cez nich sa dostal k profesionálnej práci v redakcii a dostal sa až na zenit slovenskej reportážnej fotografie.
Róbert Berenhaut, čerstvý deväťdesiatnik a stále ešte aktívny fotograf.
Pôvodne sa vyučil za predavača textilu, kedysi to bola vyložene mužská profesia, ale nakoniec sa dostal tam, kam sa zrejme podľa sudičiek, ktoré mu stáli pri kolíske, mal aj dostať - do redakčného kolektívu.
„Po oslobodení Košíc som sa začal aktívne venovať basketbalu a ten sa vtedy hrával aj v Mestskom parku. Po skončení tréningu, či to už bolo v kluboch Spartak alebo Vesna, sme išli do vtedajšieho kina Čas na Hlavnej ulici, dnes Malá scéna Štátneho divadla, v ktorom sa nepretržite premietali rôzne aktuality z domova i celého sveta. Napríklad aj z letnej olympiády 1948 v Londýne a zimnej v tom istom roku vo švajčiarskom St. Moritzi. Doslova ma fascinovalo pri pozeraní na zábery fotoreportérov, ktorí sa tlačili a odstrkovali pri fotografovaní víťazov jednotlivých disciplín a ich dekorovaní medailami. Vtedy som si pomyslel: ´To by bolo niečo pre mňa, niečomu takému by som sa dokázal venovať celý život´,“ aj po vyše siedmich desaťročiach spomína na svoje prvé kontakty s prácou fotoreportéra R. Berenhaut.
Našťastie, nezostalo iba pri snívaní nad tým, čo sa dialo na striebornom plátne, ale odvtedy už išiel cieľavedome za svojím novým životným cieľom.
Prvú fotografiu mu uverejnili v roku 1949. Nepamätá sa, čo na nej bolo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou niečo z basketbalu.
Výber novín, do ktorých mohol ponúknuť svoju snímku, bol veľmi obmedzený.
V Košiciach vychádzali iba noviny Priekopník, všetky ostatné denníky a ďalšie periodiká mali svoje redakcie v Bratislave, aj preto jeho cesta k profesionálnej fotožurnalistike nebola jednoduchá.
Zamestnancom Priekopníka sa stal až v roku 1957, ale už dva roky predtým mu dali preukaz oficiálneho spolupracovníka redakcie, čím sa mohlo pochváliť iba niekoľko jednotlivcov.
Určite preto nechýba v kolekcii jeho rôznych dokumentov a legitimácií.
Bez neho sa to nedá
Archív Róberta Berenhauta je veľmi bohatý a má obrovskú cenu.
Nie náhodou každý autor, ktorý pripravuje knihu o niečom, čo sa týka života Košíc i celého východoslovenského regiónu v 50. až 80. rokoch minulého storočia sa bez jeho fotografií zaobíde veľmi ťažko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
