Ako hráč vyhorel. Stará sa o výchovu mladých basketbalistov

Družstvo RIM Basket Košice do 12 rokov, ktoré na majstrovstvách Slovenska získalo bronzové medaily. Richard Mišinský v hornom rade vľavo, Róbert Nuber v hornom rade vpravo.
Družstvo RIM Basket Košice do 12 rokov, ktoré na majstrovstvách Slovenska získalo bronzové medaily. Richard Mišinský v hornom rade vľavo, Róbert Nuber v hornom rade vpravo. (Autor: archív R. M.)
Sportnet|19. júl 2019 o 00:00

Richard Mišinský nadväzuje na rodinnú tradíciu.

Richard Mišinský: fotogaléria

18.7.2019

KOŠICE. Bol kapitánom basketbalistov Slávie TU Košice, ktorí ešte v roku 2007 vybojovali pre naše mesto historický prvý titul majstra Slovenska v mužskej extralige.

Ešte predtým v roku 2006 získal s technikmi aj bronzovú medailu.
Richard Mišinský mal len 30 rokov, keď ukončil aktívnu hráčsku kariéru.

Pri basketbale však bývalý rozohrávač Košíc, Žiliny, Komárna a Spišskej Novej Vsi naďalej zostal.

Stará sa totiž o výchovu mladých basketbalistov v mládežníckom klube RIM Basket Košice, ktorý založil v roku 2012.

Neľutujete s odstupom času, že ste v roku 2010 ukončili hráčsku kariéru v takom mladom veku, už ako 30-ročný?

„Môžem otvorene povedať, že to bol ten správny čas. Ako basketbalista som vyhorel, nemal som chuť už ďalej pokračovať v kolotoči tréningov, zápasov, cestovania. Už ma to viac ubíjalo a radosť zo športu sa začala vytrácať. Nechcel som sa už ďalej živiť basketbalom, tento šport sa mi presýtil. Nebolo za tým nič iné, veď som nemal žiadne zdravotné problémy a ako hráč som si mohol vyberať z viacerých ponúk na ďalšie pokračovanie v kariére. Povedal som si však, že stačilo a aj po rokoch môžem otvorene povedať, že to bol správny krok, ktorý som nikdy neoľutoval. Ak by som vtedy pokračoval ďalej v hráčskej basketbalovej kariére, už by som to len zbytočne silil. Mal som vtedy ponuku z Prievidze, ktorá sa v nasledujúcej sezóne stala majstrom Slovenska, ale ani za tým nebanujem.“

Rozhodli ste sa, že budete viesť iný život, v ktorom basketbal a šport nebudú na prvom mieste. Kam smerovali vaše ďalšie kroky?

„Našiel som si civilné zamestnanie, s ktorým som spokojný, pracujem vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Voľný čas venujem snúbenici a výchove basketbalovej mládeže v Košiciach. Život bežného človeka je trochu odlišný, chvíľami možno aj ťažší od života športovca, ale snažím sa a najdôležitejšie je to, že sa cítim v pohode. Basketbal mi ako hráčovi odvtedy nechýbal, nikdy som nepomyslel na to, že sa k nemu ako hráč ešte vrátim. Bral som to tak, že všetko pekné sa raz skončí.“

Najkrajšie chvíle hráčskej kariéry ste prežili v rokoch 2005 až 2007. Najprv v sezóne 2005/2006, keď Košice získali v extralige bronz, no a najmä v ročníku 2006/2007, keď sa Slávia TU radovala vôbec z prvého majstrovského titulu v mužskej extralige pre Košice. Ako si spomínate na tieto úspechy?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ako hráč vyhorel. Stará sa o výchovu mladých basketbalistov