Článok pokračuje pod video reklamou
Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis
Organizácia Československého Červeného kríža v Košiciach
V sobotu dňa 26. júla prikročili sme ku organizácii odbočky červeného Kríža v Košiciach pri valnom počte košického obyvateľstva.
Sromaždenie zahájil správca polepšovne Edmund Borek, na čo pani dr. Stuchlíková poukázala na dve hlavné práce, ktoré na nás čakajú v Košiciach. Deti, o ktorých stravovanie sa stará československá pečlivosť o dieťa, sú nahé, otrhané, potrebujú šaty, - mnohé z nich sú tak nemocné, že potrebujú premenu vzduchu, aj o to sa máme čo najskôr postarať. Edmund Borek prečítal stanovy spolku, na čo bol zvolený prípravný výbor, ktorého členovia sú: predsedkyňa dr. Sekáčová, podpredsedovia dr. Stuchlíková, p. Varga a Borek, tajomníci pani Mutňanská a dr. Hrušovský, pokladníci A. Straka a pani Faragová, gazdovia pán Kustra a Homola.
Členovia: Pani Bullová, pani Adriáňová, B. Dziaková, V. Kerekešová, plukovník Bilánsky, podplukovník dr. Vlach, policajný kapitán Kohout, mestsky radca Bauer, prednosta pošty Kurz, lekári dr. Frankenštein, dr. Stuhlík, dr. Hrúza, dr. Dašek, dr. Statter, dr. Mikenda a pánovia Houdek, Janeček, Mydlík, Baluška, Hrobár, dr. Simala, Domanský, Vavruška, M. Duľa, Kolesár a Előd.
Prípravný výbor vyvolil päťčlenové užšie komité k prevzatiu bývalého maďarského červeného kríža, ktorého členovia sú dr. Sekáčová, dr. Mutňanská, Straka, Kustra a Borek.
Košická odbočka československého červeného kríža bude slávnostne otvorená na sriaďujúcom valnom shromaždení, ktorého čas pozdejšie bude určený. Láskavé príspevky prijíma pokladník A. Straka v redakcii týchto novín.
(Slovenský východ, 29. 7. 1919)
Kradnú kamennú dlažbu
Mestskú radu sme už dávnejšie upozornili na nevyhovujúci stav ciest v meste a na ich rýchle ničenie v dôsledku ťažkých nákladných automobilov a vozov. Povrch ciest je na viacerých úsekoch, vrátane Hlavnej ulice, v takom žalostnom stave, že doprava po nich čoskoro nebude vôbec možná alebo nanajvýš sa stane životu nebezpečnou. Poškodené sú už aj železné poklopy kanalizačných otvorov, ktoré ľudia buď vhodili do otvorov alebo ich jednoducho ukradli. Veľké diery sa tak stávajú hrozbou nielen pre dopravné prostriedky, ale aj pre samotných chodcov.
Ťažké mechanizmy prechádzajúce mestom poľahky uvoľňujú kamennú dlažbu z pôvodného miesta. Takto vyvrátené kamenné kocky sa potom iba povaľujú po ulici, nik ich nevráti späť, nanajvýš si do nich okoloidúci kopnú z nudy. Je len samozrejmé, že na mieste chýbajúcej dlažby sa začnú uvoľňovať aj susedné články dlažobnej plochy. Zväčšujúcim dieram potom začne výrazne napomáhať aj miestne obyvateľstvo. V obľube má predovšetkým malé kamenné kocky z okrajových ulíc, ktoré sú ľahké a dajú sa bez väčšej námahy presúvať. Veľké prázdne plochy na týchto cestách sú dôkazom toho, že v meste žije mnoho takých občanov, ktorí zo súcitu ku ťažko skúšaným kamenným kockám, si ich radšej odnášajú domov a vykladajú si z nich dvory svojich domovov.
(Kassai Hirlap, 29. 7. 1919)
Ku požiaru na košickom nádraží
Dňa 25. júla odpoludnie zapálil strojvedúci, presunujúci lokomotívy, dva vagóny s približne 300 centami slamy a nákladom uhlia. Podľa výpovedi očitých svedkov stala sa vec schválne. Strojvedúci zašiel priamo až ku dotyčným vagónom, aby tu prehraboval žeravý popol, ačkoľvek sa tu popol vypúšťať nesmie a ačkoľvek dobre vedel, že 3 m od ohnišťa nachádza sa horľavý náklad. Sotva že slama sa chytla rýchle s lokomotívou odišiel, ačkoľvek mohol dobre a ľahko oheň uhasiť jediným džbánom vody, ktorú mal pri sebe. Tiež aj železniční zriadenci, väčšinou Maďari, stáli nečinne okolo.
Oheň sa rýchle rozhorel, zhorela na ňom vzácna plachta a ihneď stál celý vagón v plameňoch. Prvý voz bol ihneď zničený, druhý bol aspoň čiastočne zachránený, poneváč pribehnuvší mladíci československého nemocničného vlaku garnitúr č. 1 a 2 ho od prvého odopli a oheň na ňom zahasili. Prvému vozu nepomohlo ani hasičstvo, ktoré síce veľmi rýchle prišlo, ale chovalo sa pri hasení tak nemotorne a hlúpe, že z vagónu ostali len sutiny. Teda ľahkomyseľnosťou alebo vlastne ničemosťou košických železničných zriadencov bola československá republika zase okradená o dajakých stotisíc.
(Slovenský východ, 29. 7. 1919)
Názvy obcí
Len to nevieme k čomu bolo dobré úradné premenenie názvov obcí na slovenské, keď maďarské úrady a časopisy tebe nič, mne nič, aj naďalej užívajú výlučne len zpotvorené maďarské mená?
(Slovenský východ, 30. 7. 1919)
Čo je s kinami
Košické obyvateľstvo málo malo príležitostí k občerstvujúcej zábave, k tomu ešte aj tieto zmizli! Divadlo potrvá ešte do nedele, potom na mesiac bude zatvorené. Tri kiná máme v Košiciach a ani jedno nefunguje. P. Horváth sa vyhovára, že Maďari mu sobrali stroje. Prečo neprepustí miesto druhým podnikateľom? Prečo má trpieť košické obyvateľstvo pre jednu smlúvu, ktorej podmienky pán Horváth neplní? Pravda, on už nasbieral svoje milióny, nakúpil veľkostatky a teraz sedí v kaviarni, kým košický ľud nevie, kde má svoj svobodný čas ztráviť. Prosíme aj v tej veci nápravu!
(Slovenský východ, 30. 7. 1919)
Odpoveď pána Horvátha
Čo je s kinami? Na túto našu otázku odpovedá správca košických kín pán M. Horváth nasledovne:
Otvorenie košických kín je otázka dňov. Ako náhle sa cestovanie stalo možným, člen riaditeľstva ihneď odcestoval do Prahy, z čiastky preto, aby zaobstaral filmy, z čiastky preto, aby doniesol policajným kapitánom Kohoutom objednaný aparát Horskino, ktorého pomocou nápisy amerických filmov tak v slovenskej, ako aj v maďarskej reči môžu byť ukázané. Náš člen ale obdŕžal tú informáciu, že dva také aparáty už pred dvoma mesiacmi na našu adresu odoslané boli. Dúfam, že tieto aparáty behom niekoľko dňov dostaneme a kiná takto otvoriť môžeme. Čo sa filmov týka, spolu s Prešovom a Bardiovom (Bardejov, pozn. autora) objednali sme v Prahe najväčšie série amerických filmov.
(Slovenský východ, 1. 8. 1919)
Za očistou
Na mestskom dome (!) v Košiciach je kníhkupectvo pána Blaschkó Gézu. Táto firma nemôže akosi zabudnúť na zlaté časy maďarsko-židovskej dvorčákovčiny (Viktor Dvorcsák bol hlavným propagátorom slovjackého hnutia, ktoré považovalo východných Slovákov za samostatný národ, pozn. autora) v našom kraji. Vo výklade tohto kníhkupectva sú vyložené „publikácie“ vydané nákladom smutne preslávenej maďarskej „Našej Zástavy“. Rozhodne nestrpíme tejto vedomej bezočivej provokácie pána Blaschkóa a vyzývame patričné úrady ku prísnemu zakročeniu. Takí ľudia patria už dávno za hranice nášho štátu.
(Slovenský východ, 1. 8. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
