Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis
Lavičky na Rákócziho okružnú
Sľubovali to dávno, prečo to teda nesplnia?
Je to už niekoľko rokov, čo košický Skrášľovací spolok sľúbil, že umiestni pozdĺž chodníka na Rákócziho okružnej lavičky. Svoj sľub však do dnešných dní nesplnil a je celkom zrejmé, že už ho ani nesplní. To ale ešte neznamená, aby sme o tom nepísali a nesúrili celú vec! Robíme to predovšetkým z nasledujúceho dôvodu.
Korzá vo vnútornom meste sa o ôsmej večer zatvárajú. Je jasné, že to nie je správny krok, ale má to svoje opodstatnenie. Napokon tieto malé parčíky sú veľmi starostlivo udržiavané a zdobené krásnymi kvetmi: je teda pochopiteľné ak sa o ne mesto obáva a preto ich na večer zamyká. Musíme uznať, že naša verejnosť je vo viacerých ohľadoch značne nedisciplinovaná. Hlavne roztopašné deti radi ničia parkovú úpravu na miestach bez verejného osvetlenia. Budeme preto súriť zodpovedné inštancie, aby do všetkých parkov umiestnili svetlá a zamedzili tak nočnému vyčíňaniu mestských živlov. A potom snáď sa dostane na pretras aj otázka predĺženia otváracích hodín v parkoch mestského centra.
Článok pokračuje pod video reklamou
Korzo na Rákócziho okružnej je naproti tomu verejnosti prístupné po celý deň i v noci, veď nemá oplotenie. Vo večerných hodinách je veľmi obľúbeným miestom vychádzok Košičanov a určite by ich tam chodilo viac, ak by si mohli kde sadnúť. Keďže Széchenyiho sad je pre obyvateľov západnej časti mesta vzdialený, je nevyhnutné, aby mesto umiestnilo pozdĺž korza Rákócziho okružnej niekoľko lavičiek.
Je skutočné zaujímavé sledovať davy ľudí sediacich na bočných múroch oplotenia súdnej tabule, hospodárskej školy, či školy pre pôrodné asistentky. Ľudia si dokonca na prechádzky nosia so sebou aj vlastné stoličky z domovov.
Vyzývame predsedníctvo Skrášľovacieho spolku mesta, aby nechalo vyhotoviť 10 až 12 lavičiek pre toto frekventované miesto. Čakáme na kladnú odozvu.
(Kassai Hirlap, 13. 8. 1919)
Slovenské pamiatky v Maďarsku
Zo Slovenska odniesli Maďari mnoho sôch, obrazov, kníh a pamiatok umenia výtvarného do peštianskych sbierok. Tiež stalo sa tak s mnohými pamiatkami umenia ľudového. Je známo, že z kostolov boli odobrané obrazy a oltáre, ktoré sú v museách peštianskych. Keď ale usporiadali výstavu milleniovú, sháňali po celom Slovensku staré pamiatky sedliacke, ako sú maľované taniere, krčiažky, výrobky drevené, truhlice a iný nábytok. A to všetko bolo začasto odobrané násilne žandármi alebo jednateľmi vlády. Komisariát na ochranu pamiatok predsavzal sostaviť soznam takýchto predmetov a žiada všetky farné úrady, správy obcí náboženských ako aj všetkých jednotlivcov, pokiaľ by o prípadoch takýchto vedeli, aby to oznámili pod adresou: Komisariát na ochranu pamiatok, Bratislava, Konventná ulica č. 1.
(Slovenský východ, 13. 8. 1919)
Schôdzka mlynárov zo župy Abaujskej
Schôdzka mlynárov zo župy Abaujskej konala sa 3. srpňa v Košiciach na županskom dome. Zo zaujímavej reči pána podžupana vynímame dôležité body proti úžerníctvu: Boľševickým vpádom spôsobený bol v organizácii odvádzania mýtneho obilia zo mlynov námezdných úplne neudržateľný stav. Mlyny niektoré z donútenia, iné, a to väčšinou, využitkujúc neprítomnosti dohliedacích orgánov sprenoverili mýtne obilie vo mlynoch, k dispozícii zemského obilného ústavu pre Slovensko sa nalézajúcich, vyhovárajúc sa, že z donútenia boľševického direktória museli obilie rozdať ľuďom. Ačkoľvek posledné prípady stali sa ojedinele, takmer väčšina mlynov je úplne bez obilia mýtneho, a tak v dobe, kedy je vyživovacia kríza v župe po úplnom vyrabovaní zo strany maďarského vojska jak košických, tak hlavne v Csany (obec Čaňa, poznámka autora) sa nachádzajúcich zásob, kedy úrady spoľahnúť sa mali len na zásoby mýtne, tu pokus tento jednak následkom nedbalosti jednak i následkom bezpríkladnej ziskuchtivosti zo strany mlynárov zostal bez akéhokoľvek výsledku. Je to prípad tým smutnejší, poneváč väčšina mlynárov, tiež i hladujúcich v Košiciach je národnosti maďarskej. Je to dôkazom, že jednali sa o zisk, hľadí silnejší využiť ťažkú situáciu slabšího k účelom egoistickým. To sú pomery, ktoré úrady republiky čo najrozhodnejšie odsudzujú, ktoré volajú po náprave a ktoré republika trpieť nebude. Najhoršou poškvrnou na celom stavu mlynárskom, ktorý prv požíval tej najlepšej povesti je, že najväčšia časť mlynárov ženie sa za mamonom, predáva pod rukou a za úžerné ceny obilie alebo múku, využitkujúc ťažkého postavenie ľudí najviacej hospodársky slabých. Je mi ľúto, že v tomto shromaždení musím sa tohto trápneho bodu dotknúť, prehlašujem však, že každý prípad, ktorý bude zistený, ničiť budeme s naprostou bezohľadnosťou a to odobraním koncesie, väzením, pokutou a plakátovaním mlynárov – úžerníkov v celej župe. Vo snahe tejto neustaneme aj keby sme mali zatvoriť väčšinu mlynov župy, poneváč sme prišli k názoru, že úžerník je stejne nebezpečný zločinec jako vlastizradca a musí byť zničený.
(Slovenský východ, 14. 8. 1919)
Sčítanie ľudu na Slovensku
Sčítanie ľudu na Slovensku bude prevedené už vo dňoch 21. – 31. srpňa 1919. Pritom zistí sa tiež, koľko osôb odišlo zo Slovenska do iných krajín, rátajúc i so saisonnými robotníkmi. Uprednostňujeme, že zo strany maďarskej a nemeckej rozširujú sa správy, že kdo sa prihlási za Maďara alebo za Nemca, nebude musieť ísť na vojnu. Týmto chcú svádzať Slovákov, aby predali svoju národnosť. Zprávy také sú celkom nepravdivé, pre Maďarov a Nemcov nebudú predsa v československej republike robené osobitné vojenské výhody. Slováci, hláste sa s hrdosťou ku svojej materinskej reči!
(Slovenský východ, 17. 8. 1919)
Štátna priemyslovka
Ministerstvo školstva a národnej osvety zariadilo v Košiciach štátnu vyššiu slovenskú priemyselnú strojnícku školu, v ktorej sa započne v školskom roku 1919/20 výučba v prvom ročníku. V budúcom roku otvorená bude aj majstrovská priemyselná škola.
Vyššia priemyselná škola strojnícka dáva žiakom také vzdelanie, aby mohli samostatne viesť priemyselné závody alebo prípadne zaujať mohli miesta technických úradníkov v priemyselných závodoch alebo v štátnej a železničnej službe, ak ukončia s prospechom celý kurz, trvajúci štyri roky.
Podmienkou prijatia je, že žiak skončil s prospechom štyri triedy meštianskej školy (polgárky) alebo 4. triedu gymnasiumu alebo reálnej školy a složí s prospechom prijímaciu zkúšku.
(Slovenský východ, 19. 8. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
