KOŠICE. Drobné čiastočky zlata – zlatinky sa nachádzajú v prírode v mnohých riekach a potokoch Slovenska.
Lákavá predstava nechať všetko tak, pár mesiacov si zaryžovať a byť za vodou, však musí zostať len v predstavách.
Stanislav Levendovský, geológ z Východoslovenského múzea v Košiciach, našiel v ryžovaní zlata záľubu a venuje sa jej už viac ako tridsať rokov.
„Jednu ampulku môže zaplniť zlatokop zlatinkami za celú svoju zlatokopeckú kariéru. Skôr chytíte reumu, ako z ryžovania zlata zbohatnete,“ ukazuje ampulku.
Z tohto množstva veľa parády nebude, ale priateľstiev na celý život a historiek k pivu majú zlatokopi neúrekom.
Prvá súťaž
Levendovský sa k ryžovaniu dostal počas praxe na strednej škole ešte v roku 1978.
Prvá oficiálna súťaž, vtedy ešte na území Československa, bola o rok neskôr.
„Zorganizovali ju nadšenci z Ústredného geologického ústavu v Prahe pri dedinke Slaník na brehoch zlatonosnej Otavy. Súťaž sa stala veľmi populárnou a takto sa postupne začala organizovať každý druhý rok, raz v Čechách a potom na Slovensku,“ vysvetľuje geológ históriu súťažného ryžovania zlata.
Majstrovstvá sveta
Po rozdelení Československa sa rozdelila aj Československá federácia zlatokopov na Slovenskú a Českú asociáciu.
„Slovenská asociácia zlatokopov na čele s prezidentom a dvomi viceprezidentmi zastrešuje zlatokopov združených v ôsmich kluboch a cechoch na celom území Slovenska. Registrovaných je vyše dvesto zlatokopov, neregistrovaných podstatne viac,“ vysvetľuje Levendovský.
Každý klub organizuje vlastné súťaže, no na Slovensku sa konala aj najprestížnejšia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
