KOŠICE. Štvrtý ročník JBL Jump Festu, plný atraktívnej atletiky priamo v centre Košíc, opäť raz ponúkol pútavé divadlo.
Stredajší program v priebehu dňa postupne gradoval.
Najprv si svojich päť minút slávy mohli užiť mladé atletické nádeje, podvečer sa k slovu dostal hlavný program.
Ešte pred rozbehnutím šprintérskych a skokanských súťaží prišiel na rad emotívny bod programu, rozlúčka so športovou kariérou v podaní úspešných dvojičiek Dany a Jany Velďákovej.
„Druhé kolo“ rozlúčky, ktoré naozaj stálo za to, prišlo na záver. Ich posledné súťažné pokusy odmenili diváci mohutným aplauzom v stoji.
Ťažko bolo udržať slzy
Ak sestry Velďákové niekedy v minulosti o sebe zapochybovali, streda v košických uliciach ich musela definitívne presvedčiť o tom, že ich športová kariéra bola úspešná.
Dostalo sa im totiž rozlúčky, akú by si zrejme priali mnohí lúčiaci sa športovci. V krásnej scenérií a za mohutného potlesku.
„Mám zovreté hrdlo, mala som čo robiť, aby som vôbec skočila. Ľudia stáli a tlieskali, bolo to niečo neskutočné. Ani olympiáda sa na toto nechytá. Ďakujem pekne všetkým,“ chrlila zo seba bezprostredné pocity Jana Velďáková a dodala, že poriadne sa asi vyplače až doma do vankúša.
Potešili ju aj pozdravy svetových atletických osobností, ktoré sa im prihovorili z videonáhravky.
„Všetkým veľmi pekne ďakujeme. Je to neuveriteľný pocit a ten potlesk na záver, fúú... Ťažko bolo udržať slzy,“ priznala Dana Velďáková, podľa ktorej tentoraz nešlo o výsledok, prvoradá bola dôstojná rozlúčka.
Pri poslednom pokuse kariéry sa je triasli nohy, ale ustála to. Pomohlo jej aj povzbudzovanie ich malých zverencov a zverenkýň.
Obe sestry netaja, že v prostredí atletiky sa chcú pohybovať naďalej.
S trénovaním už skúsenosti majú, ale čo vlastne s nimi bude teraz?
„Od organizátora máme teraz zabezpečený banket a čo bude potom, neviem. Ráno musíme vstávať do roboty. Bude to čudné, ale hádam to nejako zvládneme,“ smiala sa Jana.
Dana nezávisle od toho sestrine slová potvrdila.
„Zajtra nastupujem do práce, na ôsmu ráno. Čaká nás nová etepa a verím, že bude rovnako fajn ako tá doteraz.“
Ak majú preteky pokračovať, tak len s nimi
„Pri organizácii podujatia je vždy čo robiť, preto som melanchóliu vnímal možno trocha menej. Ten koniec bol ale emotívny aj pre mňa. Je to koniec, ale aj začiatok,“ vravel dlhoročný tréner sestier Velďákových Radoslav Dubovský.
Priznal, že aj v poslednom súťažnom vystúpení svoje zverenkyne koučoval, i keď to bolo o čosi voľnejšie.
A keďže aj obe „Velďáčky“ sa na príprave Jump Fesu podieľajú organizačne, hlavného organizátora mítingu Stanislava Návesňáka z Atletika Košice, o.z., sme sa opýtali, či práve ony by mohli z jeho rúk prebrať štafetu.
„Sú to veľmi pozitívne a pracovité osoby. Ak majú tieto preteky pokračovať ďalej, tak len s nimi,“ povedal Návesňák.
Volko má s rozoznaním stále problém
Už tradične pútal v metropole východu pozornosť Ján Volko, tohtoročný halový majster Európy v behu na 60 m. Košický míting mu prirástol k srdcu, i keď tentoraz na ňom štartovať nemohol.
Pre zranenie pravej nohy, ktoré si privodil cez víkend, sa aktuálna sezóna pre neho skončila predčasne. S určitosťou bude musieť oželieť aj blížiace sa MS v katarskej Dauhe.
„Každým rokom je to tu lepšie a lepšie. Skvelá atmosféra, skvelí diváci i atléti,“ pochvaľoval si Volko, ktorý ešte nevedel presne odhadnúť rozsah svojho zranenia. Verí však, že po pár týždňoch bude môcť začať s prípravou na novú sezónu.
Vyjadril sa aj k sestrám Velďákovým.
„Poznám ich, odkedy robím atletiku. Sú super kamarátky s mojou trénerkou, skákali ešte aj s jej manželom. Sú to skvelé baby, je škoda, že sa už lúčia, ale majú toho za sebou dosť a aj ony si musia oddýchnuť. Verím, že ich prínos v trénerskej či organizačnej sfére bude naďalej vysoký,“ skonštatoval Volko.
S úsmevom dodal, že obe dvojičky síce dokáže podľa znamienka rozlíšiť, ale stále s tým má trocha problémy.