PAVOL ŠALAMON, jeden z predstaviteľov Židovskej náboženskej obce Košice, je zároveň historikom, ktorý mapuje históriu Židov v metropole východu. V rozhovore okrem iného hovorí aj to, že o žalostnom stave najstaršieho židovského cintorína v Košiciach vedia aj v Izraeli.
Prečo považujete za dôležité venovať sa téme židovského cintorína na Tatranskej ulici?
- Je to najstaršia židovská pamiatka v meste, ktorú židovská náboženská obec dostala od mesta ešte v roku 1844. Sú na to dobové dokumenty, doklady a spisy v Archíve mesta Košice.
Na cintoríne sa pochovávalo do roku 1889 - matku maliara Leopolda Horovitza pochovali v roku 1904. Od roku 1889 existuje v Košiciach verejný cintorín na Rastislavovej ulici, na ktorom sú vyčlenené sekcie pre jednotlivé vierovyznania.
Dlhé desaťročia, pravdepodobne hlavne po vojne, sa nikto o cintorín na Tatranskej ulici nestaral. Na veľké prekvapenie - mnohí ľudia, s ktorými aj dnes o cintoríne hovorím, nechcú veriť, že bol viac-menej nedotknutý do začiatku sedemdesiatych rokov.
Podľa čoho to viete?
- Jednak zo spomienok obyvateľov Kuzmányho sídliska, jednak z dvoch archívnych prameňov. V rokoch 1949 - 1950 sa na celom území Slovenska uskutočnilo letecké fotografovanie a tieto materiály sú zachované na Vysokej škole lesníckej vo Zvolene.
Aj tento fotografický záznam máme k dispozícii a krásne na ňom vidieť, kadiaľ vedú hranice pozemku cintorína. Okrem náhrobných kameňov boli na tomto cintoríne ešte aj márnica a byt hrobára –správcu.
Eugen Bárkány (stavebný inžinier, reštaurátor, zberateľ, maliar a kultúrny historik, rodák z Prešova, pozn. red.) po 2. svetovej vojne zmapoval všetky židovské pamiatky na Slovensku. Z jeho schematických nákresov vieme, že ešte v roku 1962 bol okolo celého cintorína múr a taktiež boli zachované náhrobné kamene.
A čo sa teda stalo po roku 1962?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
