KOŠICE. Pre diviaka nie je botanická záhrada botanickou záhradou, ale fantastickým miestom, kde nájde dostatok zelene, potravy a má tam pokoj.
Neradi si uvedomujeme aj fakt, že na miestach, kde sú dnes sídliská boli pred rokmi zelené plochy, kde žila zver.
S mohutnou výstavbou sa musela presunúť inam a aj v lesoch, ktoré sú obkolesené cestami a bytovkami jej začína byť tesno.
Biológ Marcel Uhrín z Ústavu biologických a ekologických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vniesol do spolužitia obyvateľov miest a voľne žijúcich živočíchov množstvo logických aspektov, na ktoré sa často zabúda.
Bol tu problém s prílišným výskytom zvierat aj v minulosti, alebo sme len v poslednej dobe začali byť háklivejší?
– Mali by sme si uvedomiť, že aj tam, kde sú dnes veľké mestá, bola pôvodne príroda. My sme sa do nej postupne včleňovali.
Mestá rástli a rástli v rámci procesu urbanizácie a pohltili prírodu, buď ju úplne vyštvali alebo zostala len vo fragmentoch. To je jeden z aspektov. Druhý aspekt je, že skutočne prebieha jav, keď sa z okolitej prírody tlačia zvieratá do mesta.
Prečo sa to deje? Aké sú dôvody?
– Znovu apelujem na uvedomenie si kontextov, ľudstvo ako také veľa zo svojej histórie zabudlo. Napríklad sa stratilo povedomie, že sme žili vedľa líšok, ak sa držíme len nášho pásma.
Poľovník: Problém s diviakmi v Košiciach potrebuje komplexné riešenie Čítajte Sú zvieratá, ktoré sa prirodzene dlho držali s človekom, lebo im to prinášalo určité výhody v podobe dostatku potravy, ale aj ochrany. Taký dobrý príklad je bocian biely.
V dedinách nachádzal miesta, kde mohol hniezdiť a okolo ľudia hospodárili. V dedine mal pokoj a mimo nej nachádzal dostatok potravy. Pôvodne hniezdil na stromoch, takto, súbežne s človekom, ktorý osídľoval krajinu, ju osídlil aj on.
Ďalším príkladom sú netopiere. V súvislosti s rozvojom kresťanstva vznikali kostoly, šľachta si zas stavala veľké stavby a tie mali kryté a tiché podkrovia. Pre netopiere predstavovalo podkrovie analógiu k teplej jaskyni. A tak sa tam usídlili.
Človek im, hoci nechtiac, ponúkol priestor, ktorý bol pre ne vhodný, preto niektoré druhy netopierov aj týmto procesom osídlili časť Európy.
Košičania majú skúsenosti s netopiermi, no cyklicky sa opakuje aj problém s pískajúcimi sovíčatami. V diskusiách na sociálnych sieťach sú na nich obyvatelia sídlisk neraz pripravení vytiahnuť aj vzduchovku.
– Spravidla ide o myšiarku ušatú. Mláďatá, kým sú na hniezde, aj tesne po vyletení, sedia v konároch stromov v okolí hniezda. Pískaním sa ozývajú rodičom, aby si zabezpečili potravu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
