Hlásenie župana o stave Abovsko-turnianskej župy
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárske práce sa vlastne rozbehli až na jar. Našou prvoradou úlohou bolo zabezpečenie kvalitného osiva, ktoré sme importovali takmer bez výnimky z českých krajín. Pre nepriaznivé počasie sa mohli gazdovia pustiť do prác pomerne neskoro a napriek sľubnému začiatku, bola úroda veľmi slabá. Iniciovali sme aj pasienkovú akciu. Kvôli úplnému nedostatku benzínu naráža súčasné mlátenie a jesenný osev na veľké problémy. Je preto nutné v tomto smere učiniť rázne kroky, aby sme predišli totálnej katastrofe.
Doprava
V prvom období obsadenia Košíc, boli na Košicko-bohumínskej trati viaceré výluky a železnica slúžila iba potrebám armády. Dnes je doprava na tomto úseku obmedzená iba pre nedostatok uhlia. Tento problém sužuje celú dopravu Československých štátnych dráh. Cesta na východ je momentálne úplne zablokovaná pre zničený most cez rieku Bodrog. Jeho oprava je naplánovaná na polovicu októbra.
Cesty
Súčasný stav ciest v župe nie je vôbec ideálny. Hlavným dôvodom je to, že základy ciest neboli spevňované kamením a tiež skutočnosť, že počas vojnových rokov bola ich údržba zanedbávaná. Štátny stavebný úrad preto vynakladá nemalé úsilie na to, aby sa situácia trocha zlepšila. Práce sa rozbehli na viacerých úsekoch územia celej župy a z nich mnohé by už mali byť dokončené v najbližších dňoch.
Verejná bezpečnosť
Polícia si plní svoju prácu zodpovedne a energicky, vďaka čomu je verejná bezpečnosť oveľa lepšia ako bývala kedysi. Táto pozitívna zmena veríme bude pokračovať a ak bude spolupráca medzi policajnými zložkami a našimi súdnymi inštitúciami ideálna, je tu reálna šanca, že verejná bezpečnosť bude úplne obnovená.
Vodohospodárske aktivity
Na území župy sa začali nasledovné stavebné práce: 1. čistenie mlynského náhonu rieky Idy v obciach Veľká Ida, Buzica a Nižný Lánec. 2. Čistenie dna kanálu Kaňapty v obciach Žarnov, Buzica a Budulov. 3. úpravy koryta Svinického potoka. 4. Práce na vodovodnom potrubí v obci Slanec. 5. úpravy starého koryta Torysy v obciach Kráľovce, Budimír a Vajkovce.
(Kassai Hirlap, 7. 10. 1919)
Správa z Krompách
Sdeľujem vám niečo o tunajších pomeroch. Sú bez nadsadzovania neutešené. Nálada tunajšieho obyvateľstva, skládajúceho sa najväčšmi z maďarónov, Maďarov, Poliakov, Nemcov a malej trošky povedomelých Slovákov, je skutočne veľmi problematická.
Navonok zdá sa, že je tu pravý raj na zemi, ale vo skutočnosti sú tu silné prúdy proti našej republike a menovite proti nášmu českému živlu tu. Napríklad prišlo od maďarskej vlády pre všetkých tunajších bývalých maďarských úradníkov zvláštny obežník, v ktorom sú vyzývaní, aby na všetkých miestach svojich zostali a nedali sa ničím ostrašiť. Je tu „verejným tajomstvom“, že „behom jednoho týždňa alebo o 14 dní príde pre tunajšie obyvateľstvo osvobodenie z českého jarma.“
To najpovážlivejšie je, že slovenské vojsko nejaví valného sklonu k Čechom. A potom ďalej je povážlivá vec, že posádkovým veliteľom je stotník, smýšľaním a rodom Poliak, ktorý sa (ako som sa od tunajších českých dôstojníkov dozvedel) netají svojimi sympatiami k maďarskej a poľskej strane. Je tu 100 mužov našej československej posádky a na druhej strane viacej áno 3000 robotníkov v tunajších železiarňach, známych už oddávna svojimi boľševicko-maďarskými názormi a silnou organizovanou organizáciou.
Oznamujem ešte, že založili sme slovenskú besedu a mám na programu prednášky osvetové, ďalej slovenské divadlo v Krompachu a usporiadanie vychádzok na vidiek, čím chceme prebúdzať národné cítenie u tunajších maďarónov.
Práca sa nám skutočne darí. Sostavujeme tiež spevácky spolok Spevokol.
(Slovenský východ, 9. 10. 1919)
Cena piva
Od včerajšieho dňa vstúpili do platnosti nasledujúce ceny pív: pol litra plzenského piva stojí 1 korunu a 80 halierov, jeden pohár 1 korunu 20 halierov; pol litra bežného piva 1 korunu a 20 halierov, jeden pohár 80 halierov; fľaša košického piva v kaviarňach stojí 1 korunu a 80 halierov.
(Kassai Hirlap, 10. 10. 1919)
Zábava vojenskej polície
Československá vojenská polícia v Košiciach usporiada v nedeľu, dňa 12. októbra v sále Levočského domu na Hlavnej ulici 69, venček pri účinkovaní vojenskej posádkovej hudby. Začiatok o 8. hodiny večer. Vstupné len 6 korún. Podujatie len pre zvaných hostí.
(Slovenský východ, 12. 10. 1919)
Slovenská tlačiareň v Košiciach
V najbližšej dobe sa začne tlačiť v Slovenskej tlačiarni na Harang ulici (Zvonárska ulica, pozn. autora). Každý kto potrebuje dáke tlačivá, nech sa obráti na nový tento závod s dôverou. Podporujte náš rýdze národný podnik!
(Slovenský východ, 12. 10. 1919)
Niečo o plukovníkovi Šnejdárkovi
Ačpráve sa hovorí o tomto hrdinnom našom dôstojníkovi mnoho, predsa naša verejnosť celkom málo vie dačo bližšieho o ňom. Pochádza z Napajadiel na Morave, kde sa v roku 1875 narodil. Ako mladík odišiel do Francúzska, vstúpil tam do chýrečnej cudzineckej légie, s ktorou bol poslaný do Afriky. Tam sa súčastnil ťažkých bojov s africkými domorodcami, černochami.
V bojoch tých sa preslávil a celý život jeho dal by akiste látku k najdobrodružnejšiemu románu.
Keď vypukla svetová vojna, bol s marokánskou divíziou odoslaný na francúzsky front. Tam sa stretol s našimi vojakmi, ktorí bojovali vo francúzskom vojsku a od tých čias započína sa jeho činnosť v československom národnom vojsku. Spoločne so Štefánikom zorganizoval túto zahraničnú našu armádu a po vojne bol postavený na Tešínsko, kde sa stal veľmi obľúbeným medzi českým obyvateľstvom.
Jeho popularita ešte väčšmi vzrástla, keď pri vpádu Maďarov na Slovensko ujal sa velenia na tekovskom a zvolenskom fronte a maďarské hordy zadržal a zahnal.
Jeho veľké zásluhy tak na Tešínsku ako aj na Slovensku a neobyčajná organizačná schopnosť boli náležite ocenené a Šnejdárek menovaný bol veliteľom pražskej posádky.
(Slovenský východ, 12. 10. 1919)
Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
