Moderné informačno-komunikačné technológie už dávno nie sú len súčasťou odborných pracovísk vysokých škôl. Ich dostupnosť a schopnosť uľahčovať prístup k širokému spektru rozličných poznatkov sa však často obracia proti ich užívateľom, napríklad proti generácii. O tom, či sú terajší školáci na tom už lepšie a čo všetko treba v procese učenia robiť inak, aby sa zmenil k lepšiemu, porozprávala ZUZANA TKÁČOVÁ, víťazka súťaže Učiteľ Slovenska 2018, učiteľka informatiky na Gymnáziu sv. Edity Steinovej a expertka pre didaktické inovácie na základných a stredných školách v národnom projekte „IT akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie”.
Keď hovoríme o generáciách, rozlišujeme generáciu mileniálov, to sú dnes pracujúci alebo vysokoškoláci, ktorí počas svojej mladosti zažívali nástup technológií a pamätajú si na čas pred ich masívnym rozšírením, a mladšiu generáciu Z, ktorá s technológiami žije od narodenia a nemusela im tým pádom prispôsobovať svoj život. Sú to práve tí, čo teraz sedia v laviciach základných a stredných škôl. Prvej skupine sa skôr vyčítal nedostatok kritického myslenia voči informáciám, ktoré k nim cez internet doliehali, pretože s nimi nevedeli pracovať. Je tá mladšia generácia v tomto smere na tom už lepšie?
-Rozdiel je, či ide o informácie alebo technológie, to sú dve rozdielne časti. Informácie sú to, čo sa k nám dostáva, technológie sú to, čím dokážeme informácie spracovať alebo ako sa k nim dostávame. Mileniáli boli ešte ovplyvnení predošlou generáciou, takže prežívali nástup technológií. Zažili okamih, že zrazu z mála informácií len zo selektovaných zdrojov, ktoré boli podávané presne v pravidelných dávkach na vyučovaní, prišlo more informácií, s ktorými ich nikto nestihol naučiť pracovať.
Jedna vec je spracovať informácie v zmysle vyberať si ich, triediť ich a podobne, a druhá vec spracovať ich v zmysle vytvárať ďalší produkt prostredníctvom technológií.
Mileniáli spadli do tých dvoch častí. Boli zahltení množstvom informácií, ktoré ešte nestihli spracovať, pretože sa na to nenašiel efektívny spôsob, ktorý by vedeli používať. A navyše pribudli aj mnohé nové technológie, ktoré mali úžasný potenciál, ale oni sa s nimi ešte len učili pracovať – pod „vedením” predchádzajúcej generácie, tej, pre ktorú je, bohužiaľ, ešte aj v súčasnosti niekedy ťažké vyrovnať sa s nástupom moderných technológií a za ich vrchol považujú internetový prehliadač a balík dvoch - troch kancelárskych programov.
Súčasná mladá generácia má ale už jednu obrovskú výhodu - technológie boli neoddeliteľnou súčasťou ich okolia, boli absolútne dostupné, odkedy prišli na tento svet. Mnohí ešte ani rozprávať nevedeli, už mali v postieľke niečo digitálne. Pre nich sú tieto nástroje veľmi ľahko uchopiteľné.
Ale to, že s nimi vyrastajú, však nemusí automaticky znamenať, že ich vedia využívať rozumne. A to isté sa týka informácií.
- Tu nastáva kritika nášho školstva, alebo toho, čo od detí očakávame. Školstvo nestíha reagovať flexibilne na to, aké všetky nástroje existujú a čo všetko od detí potrebujeme, aby vedeli s informáciami robiť. Tak ako mileniáli ešte nemali proces orientácie v informáciách, ani tieto deti to nemajú, lebo ešte stále na to ideme starým systémom vzdelávania a neučíme ich orientovať sa v nich. To je, bohužiaľ, choroba, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, ale spôsobuje ju tá predošlá generácia, nie oni sami. Ale majú výhodu oproti mileniálom, že technológie sú pre nich naozaj oveľa prirodzenejšie a nemajú problém, hendikep voči tomu, že idú veľmi rýchlo. O nich sa hovorí ako o „digital natives” (digitálni domorodci, pozn. red.). To sú naozaj ľudia, ktorí si ani nevedia predstaviť, že by fungovali bez technológií.
Takže keď správne nastavíme to, čo od nich žiadame, tak dokážu z nástrojov, ktoré majú k dispozícii, vyťažiť veľmi veľa. Problém je ale stále v tom, ako ich naučiť spracovať informácie, aby ich vedeli posúvať do ďalších nástrojov. Tam kdesi by sme mali začať meniť aj školu. K tomu smerujú pomaly všetky reformy, ktoré by mali byť, len je ťažké začať to celé s deťmi robiť, keď na to naši budúci učitelia na vysokých školách často vôbec nie sú pripravovaní. Tam je problém. Mnoho čerstvých absolventov a študujúcich budúcich učiteľov počas celej vysokoškolskej prípravy nepoužilo nič okrem textového editora a prezentačného softvéru, nikto od nich nič viac nežiadal a v praxi im ani neukázal – ich digitálne funkčné kompetencie sú na úrovni požadovanej pred desiatimi rokmi. Nechcem paušalizovať, ale ak sa posunuli na vyššiu úroveň, nie je to spravidla zásluha vysokoškolskej prípravy, ale ich samoštúdia a vlastného napredovania.
Mnohí mladí učitelia prichádzajú do škôl s tým, že idú, alebo aspoň chcú zmeniť celý svet. A potom prídu do reality a zistia, že to nejde tak ľahko. Tam niekde často končí aj ich motivácia a mnoho z ich prvotných plánov preto rýchlo stroskotá. Vy sa však nesnažíte len inovovať školský systém vo veľkom, ale vnášate iný prístup k vyučovaniu na každú jednu hodinu. Čo konkrétne teda zvyknete robiť na vyučovaní inak?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
