Článok pokračuje pod video reklamou
(Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis)
Viac starostlivosti o naše ulice!
V prvých mesiacoch vojny, keď do mesta prúdili denno-denne tisíce cudzincov, ktorí nemali kde spať a trávili noci na ulici, vyzerali Košice ako jedno veľké rumovisko. Všetko vyzeralo tak ako keby sa malo odtiaľ celé obyvateľstvo vysťahovať. Odpad a nečistota na uliciach, vo dvoroch i v bytoch. Nikto sa nestaral o to, že čistota je základom nášho zdravia. Iba potom, čo sa rozniesli chýry o rôznych nákazách z bojísk, sa prikročilo k akým takým opatreniam. Dvory sa vypratali od skládok, no ulice ostali znečistené. Keď potom zapršalo, človek sa musel brodiť po kolená v blate. Vtedy sa ešte dalo vyhovárať na nedostatok pracovných síl, keďže muži, vrátane pouličných zametačov, bojovali na fronte. Nedostali sme žiadnu inú pracovnú výpomoc, museli sme sa preto s daným stavom zmieriť.
Dnes je situácia obdobná. Keď zaprší, po niekoľkých hodinách sa cesty v meste premenia na nepriechodné bariny. Ani cesty pre vozy a automobily a ani chodníky nie sú opravované, ba dokonca ani čistené. V Košiciach je preto po daždi väčšie blato ako v tej najzaostalejšej dedine. Na niektorých uliciach, ako napríklad v centre mesta na užších úsekoch Poštovej ulice, zostávajú mláky po daždi aj niekoľko dní a to navzdory tomu, že je tam asfalt. Na prechodoch sa doslova valí bahno, keďže o ich čistenie sa nik nestará. Pritom pouliční zametači by si určite našli čas aj na to. Takto blato steká z cesty rovno na chodník a odtiaľ do domov. A to ani nespomíname, že drahá obuv a odev sa v ustavičnom mokru rýchlo ničí.
Žiadame mestské úrady o ukončenie týchto pomerov. Nie je ani viac potrebné o tom písať ani hovoriť, stačí sa pozrieť vonku a výsledok súčasného daždivého počasie je očividný. Ulice potrebujú okamžitú opravu a pravidelnú starostlivosť! A kde nájsť pracovnú silu? Nezamestnaných vidí človek skoro na každom kroku, sú ich stovky. Nech ich teda vyzvú na prácu.
Teraz keď sa už počasie trošku umúdrilo, bolo by skutočne načase, aby sa páni radní rozhodli pre nejaký včasný zásah.
(Kassai Hirlap, 11. 11. 1919)
Osudná svadba
V obci Bajerov sa počas svadobného sprievodu stalo hrozivé nešťastie, ku ktorému došlo kvôli stále živej no zároveň veľmi nebezpečnej tradícií. Tá už v minulosti skončila neraz tragicky a história sa opäť opakovala. Miestnym svadobným zvykom je totiž slávnostná streľba. A keďže v súčasnosti platí prísny zákaz držania zbraní, namiesto streľby z revolveru sa pokúsil jeden z miestnych mládencov vylepšiť náladu svadobčanom šialeným nápadom. Vzal ručný granát, ktorý si priniesol ešte z vojny a pokúsil sa ho odpáliť. Mládencovi však granát nečakane explodoval. Výbuch odtrhol chudákovi pravú ruku a zo svadobného pochodu ťažko poranil ďalších 15 ľudí, medzi nimi ženy aj deti. Zranených okamžite naložili na voz a odviezli do prešovskej nemocnice.
(Kassai Hirlap, 4. 11. 1919)
Nešťastie v Smolníckej Hute
20 ročný výhybkár Ján Molnár, počas výkonu služby spadol medzi dva cúvajúce vagóny. Železničný pracovník utrpel vážne pomliaždeniny na chrbte a bruchu. Okamžite bol naložený na práve odchádzajúci vlak do Košíc, aby ho tam čím skôr ošetrili v mestskej nemocnici. Do Košíc však dorazilo už len jeho bezvládne telo, lebo nešťastník počas cesty pri Obišovciach ťažkým poraneniam podľahol. Po príchode na košickú stanicu bolo telo, pri asistencií prítomného mestského lekára dr. Gézu Mosolyiho, odvezené do márnice verejného cintorína. Po nariadenej pitve si otec vezme telo svojho syna do Smolníka, kde bude pochovaný.
(Kassai Hirlap, 4. 11. 1919)
České divadlo v Košiciach
Najnovšie správy hovoria o tom, že po vypršaní platnosti zmluvy s riaditeľom Národného divadla v Košiciach, Ödönom Faragóom, bude tu v dňoch 4. až 18. apríla pôsobiť východočeská spoločnosť pod vedením riaditeľa Jerzabeka.
(Kassai Hirlap, 4. 11. 1919)
Výstava košických umelcov
Včera predpoludním bola otvorená v košickom múzeu nová výstava výtvarného umenia. Ak vychádzame iba z návštevnosti vernisáže, môžeme bez obáv vyhlásiť, že výstava prekonala všetky očakávania. Ak sa pozrieme na vystavený materiál a podrobíme ho hoc aj tej najväčšej kritike, musíme byť nesmierne šťastný z toho, že v našom meste žije a tvorí toľko skvelých a významných umelcov. Ba dokonca sme presvedčení, že v skutočnosti je ich tu oveľa viac!
K autorom vystavených umeleckých diel patria: Géza Kieselbach, Szilárd Bauer, Ede Lengyel Reinfusz, Ilona Lázár, László Váli, Lajos Csordák, Béla Sipos, Gizi Steller, Elemír Halász Hradil.
Náš prvý dojem z výstavy je uspokojivý. Veríme, že košická verejnosť nájde vo vystavených exponátoch veľa čara a krásy.
(Kassai Hirlap, 4. 11. 1919)
Prefíkaná zlodejka husí
V týchto dňoch sa u predajcu husí Jurovicsa objavila istá žena a odovzdala list od ženy dr. Jenőa Molnára, na ktorom bola objednávka jednej vykŕmenej husi a štyroch tabúľ čokolády. Dobromyseľný predajca odovzdal nenápadnej dievčine, ktorá sa vydávala za slúžku pána Molnára, žiadaný tovar. Účet bol potom zaslaný Molnárovej, ktorá však o husi, čokoláde a ani dievčine nič nevedela. Polícia už pátra po prešibanej zlodejke.
(Kassai Hirlap, 5. 11. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
