PETER NEUWIRTH spoluzakladal Občianske fórum v Košiciach. Obdobie spred tridsiatich rokoch charakterizuje ako hektické, kedy sa veci diali v rýchlom tempe za sebou. Zažil demonštrácie v Prahe, musel utekať, keď tam štátna polícia násilím rozháňala protestujúcich. Stál pri zrode revolučného hnutia na východnom Slovensku. Jeho priateľom bola ďalšia výrazná osobnosť Nežnej revolúcie, dnes už zosnulý Marcel Strýko, o ktorom hovorí ako o svetlom bode v zahmlenej normalizačnej spoločnosti.

Zrejme každý mal v novembri '89 predstavy, ako sa bude spoločnosť vyvíjať. Čo ste očakávali vy?

- V tom čase to bolo o eufórii ľudí, ktorí vyšli do ulíc. Bola to sila a tlak námestí, ktoré v krátkom čase dosiahli zrušenie článku 4 ústavy o vedúcej úlohe KSČ a komunistický režim sa začal búrať. Občania mali jedno jediné očakávanie, aby k tomu došlo čím skôr. Možno povedať, že veľa ľudí ani nerozmýšľalo, čo bude ďalej, ale chceli, aby sa to stalo. V decembri '89 robil jeden ústav prieskum, čo ľudia od revolúcie očakávali. Asi 40 alebo 45 percent chcelo systém, ktorý poznali z roku 1968 a volal sa socializmus s ľudskou tvárou. Tá druhá skupina chcela niečo medzi západným systémom trhového hospodárstva a socializmom, vtedy sa veľa hovorilo o takzvanom reálnom socializme, vzorom bol švédsky systém. A len veľmi malá skupina ľudí, asi tri percentá, si priala kapitalizmus a trhové hospodárstvo a ja som bol medzi nimi.

Prečo tá posledná voľba?

- V čase normalizácie som proste vnímal rozdelenie sveta na dva tábory - na komunistický a západný demokratický. A západný tábor bol pre mňa ten, v ktorom som chcel žiť, pretože zosobňoval slobodu a demokraciu.

Ako by ste charakterizovali ľudí, ktorí sa združili v Občianskom fóre v Košiciach?

- Občianske fórum bolo na Slovensku unikátom, pretože medzi 24. a 27. novembrom vznikali väčšinou Verejnosti proti násiliu. Len v Košiciach, na východnom Slovensku a časti stredného Slovenska vznikli Občianske fóra. Zišli sme sa ľudia podobného myslenia, niektorí sme sa poznali z minulosti. Naša doktrína bola skôr pravicová, ak by sme to mali pomenovať v dnešnom politologickom žargóne. Samozrejme, všetko začali študenti. Ten impulz, tá rozbuška, ktorá prišla 17. novembra z Prahy, keď vládna moc brutálne potlačila študentskú demonštráciu, tá sa proste rozletela po celej krajine.

V Košiciach bol 21. novembra prvý veľký míting pred Vysokou školou technickou. Ďalšie dni už študenti intenzívne pochodovali a protestovali. My sme boli amatéri – občania a zo dňa na deň sme sa stali nechtiac politikmi. Veľmi rýchlo sme zburcovali nielen mesto, ale aj široký región, v tom čase to bol Východoslovenský kraj a Košice boli jeho metropolou. Robili sme výjazdy do podnikov, miest, mestečiek, kde sme ľudí burcovali, aby sa zapojili. Našou požiadavkou bol dialóg na úrovniach federálnej vlády, národnej vlády a miestnej vlády.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári