KOŠICE. Jedna z najznámejších ikon Košíc a najvýchodnejšia gotická katedrála je zasvätená svätej Alžbete Uhorskej už od druhej polovice 13. storočia.
Po nej je pomenovaná aj košická Farnosť svätej Alžbety a je tiež patrónkou Košickej arcidiecézy.
V nedeľu 17. novembra, presne na 788. výročie jej smrti, jej bude zasvätené i celé mesto Košice.
Návrh mestského zastupiteľstva po odobrení arcibiskupom Boberom potvrdila v októbri aj vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu.
Slávnostné vyhlásenie jej patrocínia sa bude konať v Dóme svätej Alžbety počas odpustovej slávnosti o 10.30 hod.
Na pamiatku jej dobročinnosti a neustálej pomoci biednym bude mesto 15. novembra o 15.00 hod. rozdávať Polievku svätej Alžbety. Súčasťou akcie bude aj charitatívna zbierka potravín.
Výťažok z nej poputuje medzi ľudí bez domova v Charitnom dome na Bosákovej ulici a v neziskovej organizácii Oáza - nádej pre nový život v Bernátovciach.
Článok pokračuje pod video reklamou
Manželkou ako štrnásťročná
Alžbeta Durínska, zvaná aj Uhorská, sa narodila 7. júla 1207.
V Bratislave prežila prvé štyri roky svojho života ako dcéra uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov a jeho prvej manželky Gertrúdy Meránskej, ktorá pochádzala z Bavorska.
Rodičia ju z politických príčin zasnúbili s Ľudovítom, synom durínskeho grófa Hermana, keď mala len jeden rok (niektoré zdroje uvádzajú štyri roky).
Jej nastávajúci mal osem. Preto sa už od detstva priúčala nemeckým zvykom a spôsobom správania.
V roku 1211 musela opustiť rodičov aj vlasť a v sprievode rytierov sa vybrala na hrad Wartburg v Durínsku, kde sídlil jej snúbenec.
Oženil sa s ňou, keď mala len 14 rokov. Ľudovít ju úprimne miloval a obaja žili v šťastnom zväzku.
Spolu mali tri deti: Hermana, Žofiu a najmladšiu Gertrúdu, ktorá je uctievaná ako blahoslavená.
Bohatým brala a chudobným dávala
V životopisoch svätých sa uvádza, že ju k viere a k Bohu ju viedla násilná smrť jej matky, ale aj život jej súčasníka Františka z Assisi, ktorý bol jej vzorom.
Podporoval ju v tom aj jej františkánsky spovedník a duchovný otec, páter Konrád z Marburgu.
Svoj život zasvätila pomoci chudobným a chorým. Žila asketickým životom, plným odriekania a kajúcnosti. Odmietala nosiť drahé odevy, postila sa a neraz prebdela noc v modlitbách.
Ľudovítovi sa jej povaha a cnostný život páčili a podporoval ju v tom.
Presne opačný názor mala na ňu jeho matka Žofia, ktorá kniežatstvu vládla po smrti Ľudovítovho otca Hermana, keďže následník ešte nebol plnoletý.
Durínski šľachtici milovali prepych a mali dlhotrvajúci spor s cirkvou, najmä s mohučským arcibiskupom.
Alžbeta bola naopak skromná a oddaná ako viere, tak aj cirkvi. Tŕňom v oku manželovej rodiny sa stala zrejme aj preto, lebo kniežací majetok používala pre chudobných.
Nebránila sa míňať veľké sumy na almužny pre núdznych, zakladala nemocnice či útulky pre opustené deti.
Keď v krajine nastal hlad pre neúrodné obdobie, rozdávala hradné zásoby.
Po manželovej smrti
V roku 1227 sa Ľudovít vybral na križiacku výpravu, z ktorej sa už nevrátil. Zomrel na mor.
Dvadsaťročnej Alžbete, ktorá vtedy čakala Gertrúdu, sa v krátkom čase zrútil celý svet a po manželovej smrti hrad opustila.
Dlho sa verilo, že za to mohol nevlastný Ľudovítov brat Henrich Raspe, ktorý uchvátil vládu nad durínskym kniežatstvom.
Mladej Alžbete dal odňať deti a ju z hradu vyhnal. Celá krajina navyše dostala prísny zákaz akýmkoľvek spôsobom jej pomáhať.
Podľa katolíckeho portálu New Advent však v druhej polovici 19. storočia viacerí výskumníci prišli na to, že Alžbeta opustila hrad Wartburg dobrovoľne, pretože v ňom nemohla nasledovať prísne pravidlá pátra Konráda.
Vyhnaná bola z hradu Marburg, kam pôvodne odišla. Ujala sa jej teta Matilda, ktorá pôsobila ako matka predstavená v kitzingenskom kláštore. Mladú kňažnú poslala k jej strýkovi, bamberskému biskupovi Egbertovi, no ten ju plánoval opäť vydať, s čím Alžbeta nesúhlasila.
V tom čase priniesli z Talianska do Bambergu telesné ostatky jej manžela. Pochovala ho v hrobke Durínskeho rodu v kláštore Reinhardsbrunn.
Na Veľký piatok 1228 sa pri oltári vzdala všetkého svetského a odišla k pátrovi Konrádovi do Marburgu, kde pod jeho prísnym dohľadom žila veľmi skromne.
Neskôr v meste založila nemocnicu svätého Františka z Assisi. Chorým a núdznym pomáhala až do posledného dychu.
Zázraky za života i po ňom
Keď mala len 24 rokov, ťažko ochorela a o dva týždne na to, 17. novembra 1231, zomrela.
Pri jej hrobe sa malo odohrať veľa zázrakov, najmä týkajúcich sa uzdravenia.
No neboli to jediné nadprirodzené veci, ktoré sa okolo Alžbetinej osoby diali.
Jedna z najznámejších legiend rozpráva príbeh o tom, ako jedného dňa vynášala z hradu v zástere šiat chleby pre chudobných.
Po ceste stretla manželových príbuzných, ktorí jej tieto skutky často vyčítali. Na otázku, čo to nesie, odpovedala, že ruže.
Keď ju príbuzní donútili ukázať zásteru, skutočne tam boli kvety. Preto sa neraz svätá Alžbeta zvykne zobrazovať s náručou ruží.
S rozžiarenou tvárou
Krátko po jej smrti sa začal proces jej kanonizácie. Pre tento účel dostal páter Konrád za úlohu preskúmať svedectvá o jej živote a napísať jej životopis.
O svätici sa vyjadril, že počas života vynikala v cnostiach. Dva razy do dňa navštevovala chorých a hladných.
Ošetrovala tých najodpudzujúcejších, iných nakŕmila, upravila lôžko alebo aspoň ich podržala v náručí.
"A hoci bola tak činná, hovorím pred Bohom, že zriedka som videl ženu takú vnútornú. Niektoré rehoľníčky i rehoľníci častejšie videli, ako jej obdivuhodne žiari tvár a z očí akoby jej vychádzali slnečné lúče, keď prichádzala z ústrania modlitby.
Pred smrťou som ju vyspovedal a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom a nábytkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im všetko rozdal okrem chatrných šiat, ktoré mala oblečené a chcela byť v nich pochovaná. Potom prijala Pánovo telo a až do večera hovorila o tom najlepšom, čo počula v kázni. Nakoniec v hlbokej nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej a ako keby sladko zaspala, vydýchla,” cituje pátra františkánsky portál.
O štyri roky neskôr bola Alžbeta Uhorská pápežom Gregorom IX. vyhlásená za svätú a jej kult rýchlo šíril aj za hranice Nemecka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
