KOŠICE. Máloktorá postava ja obklopená takou aurou a opradená toľkými historkami a legendami kolujúcimi po meste.
Guru košického undergroundu, zakladateľ Občianskeho fóra a VPN v Košiciach, filozof, jogín, čudák, pre režim dokonca nebezpečný blázon, neskôr aktívny politik.
Ako sa vyvíjal príbeh Marcela Strýka od najcitlivejších rokov dospievania plasticky opísal Mirek Vodrážka z Ústavu pro studium totalitních režimů.
V roku 2018 publikoval štúdiu v časopise Paměť a dějiny s názvom „Příběh radžajógového kňeze košické Komuny“.
Predčasne dospelí
Iniciačnou skúsenosťou pre Marcela Strýka a jeho vrstovníkov bol august 1968. Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy mala práve v Košiciach najkrvavejšiu stopu.
Nadránom 21. augusta zobudili Košičanov tanky a vojenské autá. Vojaci prišli do centra mesta od Senného trhu a tiahli na dnešnú Hlavnú (vtedy Leninovu) ulicu.
Rozhorčení a zmätení Košičania dávali najavo svoju nevôľu. Ozvali sa prvé výstrely okupantov, najprv len varovné. Avšak o pár hodín neskôr už ostrá munícia smerovala do ľudí.
S bilanciou siedmich mŕtvych a desiatok zranených sa Košice zaradili počtom obetí na prvé miesto v celej ČSSR.
Marcel Strýko mal vtedy 13 rokov.
„Pohľad na rozstrieľané centrum mesta plné tankov a bezprizorných sovietskych vojakov formoval jeho prvý vzdor. Keď v septembri 1968, vtedy trinásťročný, prišiel so spolužiakmi do školy s trikolórou na hrudi, na protest proti invázii strhli v škole komunistické symboly, zničili učebnice ruštiny a odmietli výuku,“ opisuje reakciu mladého Strýka na dejinné udalosti Vodrážka.
Na strednú elektrotechnickú priemyslovku sa preto dostal kvôli zlému posudku zo základnej školy až na druhý pokus.
Dlhé vlasy znamenali v tom čase problémy. Podľa školského poriadku ich totiž chlapci nemohli mať.
„Vtedy sa rozhodol so svojím spolužiakom a neskorším dlhoročným priateľom Ivanom Jurčišinom ísť za predsedom krajského národného výboru, aby im pomohol v konflikte s učiteľmi. Z kancelárie predsedu ich samozrejme hneď vyhodili,“ píše Vodrážka.
Za vlastný život
Na kabát si Strýko nalepil podomácky vyrobené písmeno „Z“, čo neušlo pozornosti triedneho učiteľa, ktorý žiadal žiaka, aby mu vysvetlil, čo to znamená.
„Vy to neviete, pán triedny, no ako by ste to vedeli, veď to nevedia ani naši spolužiaci, ba zatiaľ ani niektorí priatelia. Dlho sme o tom rozmýšľali, dlho to v nás vrelo. Aby sme to nepokazili, aby to bolo jasné. Aby to bol artefakt. Ako Zelenina. Veru tak. 'Z' ako zelenina. Nezdá sa vám to? No nič. Nevadí. Pravda je taká, aká je. Zmierte sa s tým. Ale poďme na vec. Za vlastný život, pán triedny, za vlastný,“ opísal školskú príhodu jeho spolužiak Jurčišin.
Za vlastný život sa volá aj kniha z roku 1996, ktorú tvoria Strýkove texty spolu so zoznamom jeho poézie, prózy, rozhovorov.
Vyšla pri príležitosti spomienkovej výstavy nedožitých 40. narodenín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
