KOŠICE. Na začiatku nik nemohol vedieť, ako sa situácia vyvinie a komu bude patriť moc nielen v štáte, ale aj vo vedení Československej televízie na Slovensku a v štúdiu v Košiciach.
V televíznom spravodajstve z námestí, divadiel či vysokých škôl počas pohnutých novembrových dní nechýbali ani informácie z diania na východnom Slovensku.
Redaktori, kameramani, strihači, technici a ďalší pracovníci štúdia, bez ktorých by sa udalosti nedali zaznamenávať a vysielať, trávili v práci dni od rána do neskorého večera.
Niektorí z presvedčenia, iní z profesionálnej hrdosti, jedni ochotnejšie, iní menej a niektorí zvolili maródku či inú formu úniku.
Na východ prišla revolúcia neskôr
V piatok 17. novembra 1989 som bola tri dni po návrate z materskej dovolenky na mojej prvej služobnej ceste. V kultúrnom dome v Prakovciach vystupoval ukrajinský folklórny súbor.
V ten večer napadol prvý sneh a cestou späť sme míňali odstavené kamióny, ktoré sa nevedeli dostať na kopec nad Ružínom.
Ani nám sa na služobnej volge nevyhli nástrahy počasia, „hodiny", našťastie, nemali žiadne následky. V niektorý nasledujúci večer sa v správach objavila aj naša reportáž.
Pohľad do „smenárskej knihy", tak sme nazývali zošit, kam sa zapisovali všetky odvysielané správy a reportáže, hovorí, že ešte v nasledujúcich dňoch sa na východnom Slovensku nedialo nič mimoriadne. 19. novembra sa riešil problém, či je domovník zodpovedný za vandalizmus, že zväzáci – členovia Socialistického zväzu mládeže – navrhli malú čistiareň odpadových vôd, že o deň neskôr v Michalovciach vystúpil kazašský súbor.
Prvé zápisy o mítingoch sa objavujú až 21. novembra. Nie preto, že by redaktori váhali, ale preto, že prvé mítingy na vysokých školách v kraji boli až v ten deň.
„Paradox je, že najviac sa angažovali dvaja redaktori – Miro Lukáč a Pavol Štec, ktorí mali vo vrecku ,červené knižky´,“ spomína si jeden z dvojice vtedy najvyťaženejších kameramanov Ernest Groh.
Pravda je, že Pavol Štec v tom čase straník nebol, vstup do KSČ ho mal ešte len čakať. No on spolu s Mirom Lukáčom sú podpísaní pod najväčším počtom kratších či dlhších spravodajských materiálov z diania najmä v Košiciach.
Jedna z prvých ciest štábu viedla napríklad na zasadnutie Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bielom dome.
„Keď sa jedna súdružka vracala do sály, oznámila zasadajúcim, že vonku čaká televízia. Vtedy sa otvorili dvere a všetci sa rozpŕchli. Vrátil sa len generál, ktorý sa cítil byť dosť silný na rozhovor. Prišiel s otázkou, o čo vlastne ide dobre zarábajúcim hercom, ktorí burcujú verejnosť,“ vracia sa k udalosti Ernest.
Kto si bez viny, hoď...
„Keď sme s kamerou prišli na asi prvé stretnutie občanov s divadelníkmi v štúdiu Smer, zakričal niekto z balkóna: ,Čo tu robí tá komunistická televízia?´ Vtedy to ešte viedol herec Jozef Švoňavský. Vypýtal som si od neho mikrofón a mužovi z balkóna som odpovedal, že ma uráža takéto jeho osočovanie. Osem rokov som žil bez otca, ktorý bol v komunistickom koncentráku. A teraz mi niekto bude nadávať do komunistov? Tí komunisti z televízie teraz sedia doma. Požiadal som ho, že ak má odvahu, aby prišiel dole a niečo povedal. Samozrejme, že neprišiel,“ spomína si Ernest Groh.
A táto udalosť ešte mala aj dohru. V štúdiu ho zastavil námestník pre program a opýtal sa ho, kto na tom stretnutí hovoril. Keď sa Ernest priznal, námestník reagoval: „To som si pekného hada vychoval na prsiach.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
