Písal sa august 2014 a do irackého mesta Sindžár v oblasti obývanej prevažne jezídmi, členmi starovekej náboženskej skupiny, prišli džípy s čiernymi vlajkami a krutými bojovníkmi Islamského štátu. V bleskovej ofenzíve dobyli mesto i dediny v jeho okolí. Tisícky civilistov sa zo strachu pred smrťou vydali na strastiplný pochod do hôr. Mnohí z nich zomreli pre nedostatok vody, jedla, pre obrovské vyčerpanie. Ako sa od týchto dní vyvíjal život tých, čo prežili a sú dodnes odkázaní na humanitárnu pomoc v utečeneckých táboroch? Dvojica Košičanov - Tomáš Davidov a Matej Šulc - sa vybrala hľadať odpovede do Sýrie a Iraku. Natočili svoj prvý dokument Uctievači diabla. Film mal celoslovenskú premiéru v Košiciach. Po nej sme sa zhovárali s Tomášom Davidovom.
Prečo ste sa rozhodli zmapovať práve tému genocídy jezídov?
- Z môjho pohľadu to bolo pragmatické rozhodnutie, študoval som religionistiku zameranú na islam a fundamentalizmus, takže som pozoroval, ako prebiehala Arabská jar, a potom ma, tak ako väčšinu ľudí, zaujal Islamský štát. Chcel som vedieť a pochopiť, čo sa tam deje, prečo a aké to môže mať dopady aj pre nás. O genocíde jezídov sa dosť dlho nevedelo, boli to len kusé informácie a len pomaly sa začalo ukazovať, kam to až siaha. V tom čase som narazil na článok zakladateľa Yazdy, čo je najväčšia nezisková organizácia, ktorá pomáha jezídom. Vtedy som si povedal, že je potrebné niečo spraviť, zdokumentovať to, pretože ľudia musia vedieť, že sa to stalo. V médiách totiž vychádzali len kusé informácie, hovorilo sa najmä o sexuálnych otrokyniach, ale ľudia si to s jezídmi nespájali, že sa to stalo im a tiež prečo.
Mali ste nejaké problémy pri preprave do Sýrie či Iraku? Ako sa to dvom Košičanom, reportérom na voľnej nohe, podarilo?
- V tomto pomohol Matej Šulc, má skúsenosti z ciest, už bol predtým v Iraku, vedel, ako sa tam dostať lacno. S vycestovaním do Iraku nie je až taký problém, priletíte a v irackom Kurdistane vám dajú víza. Problém je skôr so Sýriou, lebo irackí a sýrski Kurdi si spravili jeden priechod a zahraničný civilista ním nemôže prejsť, musíš byť novinár alebo humanitárny pracovník. Zvyknú robiť problémy, keď si z internetového média.
Vy ste sa ako predstavovali?
- Ako produkčná spoločnosť - dokumentaristi, mali sme pečiatku produkčnej spoločnosti, ktorá nám film zastrešila.
V akom časovom rozpätí ste do Iraku a Sýrie cestovali a koľkokrát?
- Od septembra 2017 do mája 2019. V Iraku sme boli štyri razy, v Sýrii trikrát. Výjazdy trvali asi tri až štyri týždne.
Ako si možno v Iraku či v Sýrii nájsť spojku, ktorá vás sprevádza, kam potrebujete?
- Môžete ich nájsť cez verejné stránky, za nich ale treba platiť, alebo si potom môžete hľadať spojky sami. Dostať sa do Iraku a niektorých miest, tak tam nám to trvalo dosť dlho, ale nebol to až taký problém. Vedeli sme, kde sú utečenecké tábory, a tak sme sa s ľuďmi dokázali zhovárať. Prvý kontakt v Iraku sme stretli náhodou, a to v čajovni, v ktorej si k nám prisadol. Problémom je Sýria, tam sa funguje cez fixérov, lokálne spojky, a oni chcú relatívne veľa peňazí za svoje služby. Dlho sme s tým zápasili, nakoniec sa nám vždy podarilo zohnať niekoho miestneho, kto nám dal zľavu. Niekedy, keď videli, že nemáme veľa peňazí a ide nám o vec, tak nám pomohli len tak, bezplatne.
Jeden z vašich sprievodcov vraj neskôr zomrel...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
