ANA KAĽUŽNÁ sa narodila na Ukrajine v meste Dnipro (Dnepropetrovsk) pred sedemnástimi rokmi, no už niekoľko rokov býva v Košiciach. Žije a dýcha pre basketbal. Je členkou klubu Young Angels Academy Košice, s ktorým na jar vyhrala na finálovom turnaji v rámci Európskej dievčenskej basketbalovej ligy v lotyšskej Rige majstrovský titul. Ona sama sa navyše stala najlepšou hráčkou turnaja. Pre svoj sen však musela opustiť rodinu a zanechať takmer všetko, čo dovtedy poznala. V rozhovore opísala svoju cestu na Slovensko, začiatky v cudzom meste i to, ako vyzerajú Vianoce na Ukrajine.
Ako 17-ročná hráte európsku dievčenskú basketbalovú ligu a ste v tom očividne veľmi dobrá. Ako dlho sa tomuto športu venujete? Aké boli vaše začiatky?
– Basketbal hrám odmalička. Rodičia ma v tom vychovávali a posúvali ďalej tým smerom. Hrala som u mamky, ale vedela som, že o pár rokov by som mala hrať niekde inde, lebo na Ukrajine už basketbal pomaly zaniká. Teda ten ženský, mužský sa ešte troška drží. Nechcela som ostávať hrať na Ukrajine, lebo som vedela, že v zahraničí sú iné možnosti a posunie ma to niekde ďalej. Preto sme hľadali iné krajiny, kde by som mohla ísť hrať.
Prečo ste si vybrali práve Slovensko, keď ste mali na výber toľko rozličných krajín?
– Slovensko som si vybrala preto, lebo je tu podobný jazyk a nie je to veľmi ďaleko. Nechcela som ísť do Ameriky, lebo som vedela, že tam hrajú len ich hráčky, takže by som v podstate len sedela na lavičke. A basketbal pre mňa znamená všetko. Išla som tu ale aj preto, lebo by som chcela študovať, aby ma to tiež posunulo ďalej, lebo raz by som chcela byť trénerkou a pokračovať vo svojom živote s basketbalom. No a ešte to spôsobilo aj to, že na Ukrajine bola vojna a ja som bývala neďaleko, možno takých 250 kilometrov od ohniska.
Váš tréner Jendrichovský sa tiež pričinil o to, aby ste prišli a aj zostali na Slovensku. Akú úlohu v tom celom zohral?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
