Tréneri ho už ako 16-ročného posunuli medzi dospelých. Tak sa už ako dorastenec stal členom mužstva, ktoré bolo účastníkom najvyššej národnej súťaže.
Samozrejme, padol do očí aj funkcionárom z elitnej ligy a už v osemnástich sa ocitol v Košiciach.
Tréner Miroslav Nitka mu prejavil skutočne veľkú dôveru.
„Zaradil ma do prvej päťky, na ľade som teda bol s takými skúsenými harcovníkmi ako Brunclík, Šandrik, Čapek,“ spomína Slanina, ktorý trénera Nitku rozhodne nesklamal.
Na Slaninov príchod do Košíc si veľmi dobre pamätá aj v minulosti veľmi úspešný hokejista, neskôr uznávaný tréner Bedřich Brunclík, i keď ide o udalosť spred vyše 40 rokov.
„Peter mal skutočne veľký talent, ale práve preto pri nás ľahký život nemal. Aj ja som mu dával najavo, že musí poctivo trénovať, a tak dostával, ako sa hovorí, poriadne do tela. Bol najmladší, teda musel poslúchať nás starších. Jednoducho, dávali sme ho do laty,“ zaspomínal si Brunclík.
Slaninovi toto „dávanie do laty“ rozhodne prospelo, veď v sezóne 1978/79 získal ocenenie Najlepší nováčik I. celoštátnej ligy.
V Trenčíne ho prevelili od športu do kasární
Povolávací rozkaz na povinnú dvojročnú vojenskú službu dostal do Dukly Trenčín.
„Spočiatku bolo všetko v poriadku, ale druhý rok môjho pôsobenia v armádnom celku sme vypadli z najvyššej súťaže a niekto si to musel odniesť. Bolo to v roku 1982. Napriek tomu, že som ako obranca bol najproduktívnejší hráč Dukly Trenčín, tak ma z klubu vyradili. So mnou ešte troch – brankára Hamka tiež z Košíc a útočníkov Tomáša Jelínka zo Sparty a Skrbeka z Kladna. Prevelili nás od vrcholového športu k vojenskému útvaru do kasární na Oremov Laz. Našťastie iba na 75 dní, potom už nás čakal odchod do civilu,“ hovorí Peter Slanina, ktorý už vtedy bol držiteľom dvoch strieborných medailí - z juniorských ME 1977 a svetového šampionátu hráčov do 20 rokov 1979.
Tešil sa už na návrat do Košíc, ktoré v ročníku 1984/85 po prvýkrát symbolicky vystúpili na stupeň víťazov – skončili druhé za Jihlavou.
V nasledujúcej sezóne sa v I. čs. lige po prvýkrát zápolilo o titul systémom play-off, železiari zaslúžene získali majstrovský titul a Peter Slanina pri tomto historickom úspechu nechýbal.
V tom čase si už ani nespomenul, že v roku 1984 si ho v 12. kole vstupného draftu z 233. miesta vybralo slávne Toronto Maple Leafs. NHL totiž bola pre našich hokejistov vtedy vzdialenejšia, než je dnes cesta do vesmíru. Ak by sa Peter rozhodol prijať ponuku hrať za oceánom, musel by emigrovať a to on nechcel hlavne kvôli rodine.
Viac ho zaujímal boj o ďalší titul, ktorý VSŽ Košice v ročníku 1987/88 dotiahli do víťazného konca.
Štát zaňho dostal 40 000 mariek
V roku 1989 odišiel do Fínska.
Nakoniec ho pustili ešte pred novembrovými udalosťami, i keď vtedy v našom športe platilo tvrdé pravidlo, že o pôsobení na Západe môže snívať iba ten, kto dovŕšil vek 30 rokov a bol držiteľom niektorej z medailí z majstrovstiev sveta alebo olympijských hier.
Slanina na tridsiatku v tom roku dosiahol, medaila mu však chýbala.
„Ako viem, vtedajší podnik Pragosport, ktorý realizoval všetky odchody našich športovcov do cudziny, za mňa zinkasoval najviac. Viac, než za niektorých našich hokejových majstrov sveta,“ s hrdosťou konštatuje Slanina.
Štát zaňho vtedy dostal 40 000 západonemeckých mariek. To bolo na tie časy približne 800 000 korún, a keď vezmeme do úvahy, že dobrý mesačný plat bol vtedy 2300 korún, tak náš solídne platený občan musel na takúto čiastku pracovať až 29 rokov.
Odišiel so skvelou vizitkou
Fínom sa vyplatilo investovať do tohto slovenského hráča, ktorý už v hokejových kruhoch mal úctyhodné meno.
Dovtedy odohral 54 medzištátnych stretnutí, v ktorých dal 4 góly, na ME juniorov 1977 získal nielen striebornú medailu, ale aj ocenenie ako najlepší obranca šampionátu, titul najefektívnejší obranca dostal v I. čs. lige za ročníky 1985/86 a 1987/88.
V najvyššej federálnej súťaži odohral 451 stretnutí a dosiahol v nej až 271 bodov (121 gólov + 150 asistencií).
Lepšiu vizitku do Fínska už ani nemohol poslať a predsa. S tímom VSŽ sa v rokoch 1986 a 1988 zúčastnil na najstaršom hokejovom turnaji o Spenglerov pohár vo Švajčiarskom Davose, kde ako čerešničku na torte získal na oboch ročníkoch zaradenie do All Stars Teamu podujatia.
„Neviem či niekedy v histórii tohto turnaja bol v All Stars Teame dvakrát zaradený niektorý z hráčov Československa,“ hovorí Peter.
Najproduktívnejší aj vo Fínsku
Vo Fínsku v priebehu troch sezón odohral 140 majstrovských stretnutí, dal v nich 31 gólov a zaznamenal 64 asistencií.
Bolo to v tíme KAlPA Kuopio, v ktorom sa zaradil medzi opory mužstva.
V ročníku 1990/91 bol dokonca najproduktívnejším obrancom fínskej ligy a svojmu klubu pomohol k 2. miestu v konečnej tabuľke.
V ročníku 1991/92 od polovice sezóny hrával s mladými juniormi a len pre zaujímavosť, vytvoril v klube tretiu päťku s takými dnes už uznávanými hráčmi NHL ako Timo Timonen a Sami Kapanen.
Kariéru ukončil v druholigovom Mestis TuTo Turku (1992/93) s tým, že si to vyžadoval jeho zdravotný stav, presnejšie zranené koleno.
Ako tréner sa súdi pre vyhadzov
Bolo úplne samozrejmé, že tento kvalitný a skúsený hokejista sa potom rozhodol pre trénerskú kariéru.
Trénoval v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach.
Viedol dospelých i mládežnícke celky.
Len v Banskej Bystrici, kde pracoval s dorastom a juniormi, za 6 rokov pôsobenia prešli jeho rukami také mená ako Lamper, Žigo, Matoušek, T. Sýkora, J. Sýkora, Gašpar, Surový, Roth...
Jeho ostatným pôsobiskom boli Košice.
Trénoval juniorov a vedel predvídať, či z chlapca hokejista bude, alebo nie. Rodičom vo viacerých prípadoch otvorene povedal, že je zbytočné venovať čas i námahu ich potomkom, nech radšej hľadajú pre nich iné športové odvetvie.
Nebral do úvahy, či otec je potenciálny sponzor klubu, úspešný politik alebo človek z vyšších vrstiev.
Niektorým rodičom a funkcionárom vo vtedajšom vedení HC Košice sa jeho postoje nepáčili a ukončili s ním spoluprácu.
„Nechválim sa, ale mojimi rukami v Košiciach prešli takí hráči ako Laco Nagy, Staňa, Fedor, Slovák, Svatoš, Spilár, Kmiť, Fabián, Drotár... Za svoju prácu sa nemusím hanbiť bez ohľadu nato, čí som trénoval dospelých, alebo mládež. Pri trénovaní dorastu a juniorov som sa nikdy nepozeral na pôvod chlapca, ale nato, či má talent, ako ho rozvíja a čo odvádza na tréningoch. A to sa mi vypomstilo. Vyhodili ma na základe anonymného listu,“ konštatuje jubilant.
Aktuálne je už tri roky vedený na úrade práce ako nezamestnaný.
Vzťahy s HC Košice však ešte neuzavrel, rieši ich dokonca súdnou cestou.
