Vianoce dirigenta IGORA DOHOVIČA majú svoju dlhoročnú podobu. Za štedrovečerným stolom sa stretáva celá najbližšia rodina – rodičia a bratia s rodinami a počet stoličiek pri ňom narástol už na dvanásť. Prezradil aj to, prečo je výhodou mať ukrajinské korene a čo ho pozitívne a negatívne prekvapilo po zatiaľ šiestich mesiacoch vo funkcii generálneho riaditeľa Štátneho divadla Košice.
Blížia sa najkrajšie sviatky roka. Čo sa vám vybaví ako prvé, keď sa povie Vianoce?
– Vianočný stromček, dvojkrídlové sklenené dvere do obývačky prekryté dekou, v kľúčovej dierke novinový papier a samozrejme nekonečné pokusy detských očí pristihnúť Ježiška pri čine. Vianoce sa mi vždy spájajú s najkrajším pocitom – len tak posedieť s najbližšími a vychutnávať si ten nádherný pocit.
A čo vám najviac utkvelo zo spomienok na Vianoce z detstva? Aké boli Vianoce u Dohovičovcov vtedy a aké sú teraz?
– Vianoce u nás sú roky podobné a to je na nich to najkrajšie. Stretnúť sa len tak, byť so svojimi najbližšími, tešiť sa z radosti a očakávaní najmladšej generácie, vidieť šťastné očká detí, ale aj dospelých, že sme pokope a rozprávame sa len o nás a našom svete.
Vaše vnímanie tohto sviatku určite zmenilo aj to, že ste otcom dvojročného Levka. Možno práve tento rok to budú sviatky, ktoré bude vnímať aj on svojím detským rozumom už inak ako pred rokom...
– Levko je impulzom na novú etapu v živote, ale tradíciu Vianoc to nezmení, pretože tá je rokmi rovnaká a nádherná. On sa s ňou len zoznamuje a ak vycíti pohodu týchto dní, tak sa naňho nalepí. Samozrejme, že už písal list Ježiškovi, aj keď to ešte naplno nevníma, nakreslil mu slnko a lúče. My sa veľmi tešíme na jeho reakciu, keď uvidí vianočný stromček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
