Podvodnícki vojaci
Včera večer o šiestej hodine sa košický obchodník s vínom Juraj Krauszmann, vybral z vlastnej vínnej pivnice na Hlavnej 57 domov do bytu na Majerskej ulici. Cestou ho na rohu Pohanskej a Majerskej ulice zastavili dvaja vojaci a vyzvali ho k legitimovaniu.
Krauszmann vytiahol doklady, tie však boli pre vojakov nepostačujúce. V tom sa zjavil kožušník Henrik Elfer, ktorého rovnako vyzvali, aby predložil svoje doklady. Vojaci boli neoblomní, neuverili slovám Elfera, že Krauszmann je skutočne obyvateľom Košíc. Vybrali sa tak do bytov oboch osôb, kde legitimovali aj ostatných rodinných príslušníkov.
Potom vzali Krauszmannovu peňaženku so všetkými dokladmi a hotovosťou vo výške 9500 korún a vyzvali ho, aby ich nasledoval na veliteľstvo divízie. Len čo vyšli spod brány, obaja vojaci zdúchli aj s peniazmi.
Krauszmann oznámil prípad mužom zákona, ktorí ihneď začali vyšetrovanie, no bez želaného výsledku. Je možné, že údajní vojaci ani neboli skutočnými vojakmi a že šlo o čistú krádež dvoch vetroplachov.
(Kassai Hirlap, 8. 1. 1920)
Nová epidémia
Čkajúci Košičania. Za pár dní 70 prípadov. Čo hovoria lekári o novej chorobe?
Vojna priniesla nové choroby. Zabíjanie, krv a zelené fantómy z miazmatických výparov padlých tiel, stúpali do výšav ako duch z rozprávky Tisíc a jednej noci. Boli vynaliezaví a ľstiví v stupňovaní ľudského utrpenia. Nestačili im rany od guliek, ani roztrhnuté ruky a nohy od šrapnelov, či znetvorené a zdeformované tváre a oslepené zraky, zoslali preto na ľudstvo ničivé a zákerné nákazy.
Minulý rok sa prehnala celým svetom nočná mora menom španielska chrípka, ktorá nám pripomenula morové pliagy sprevádzajúce stredovekú spoločnosť. Jej vyčíňanie na vojnou oslabenom tele Európy trvalo takmer rok, kým sa upokojila a ustúpila. Ľudský organizmus oslabený od početných útrap, je ešte aj dnes obliehaný z každej strany zlým oblečením, nedostatočnou stravou a nepriaznivými bytovými podmienkami.
V Košiciach sa už niekoľko dní hovorí o novej chorobe, ktorá nie je zďaleka tak nebezpečná a vážna ako ostatné vojnové choroby, no i tak spôsobuje značné nepríjemnosti tým, ktorí ju dostanú. Ľudia v Košiciach čkajú! Tento nepríjemný stav nespôsobuje dobrá nálada, ani búrlivý smiech, či prílišné požívanie alkoholu. Medzi nakazenými niet takmer jediného lumpa, zabávača, či alkoholika. Nájdeme tu predovšetkým skromných a tichých občanov, solídnych úradníkov, vážnych priemyselníkov a robotníkov.
Niekto ide nerušene na ulici, trebárs jeden chrabrý a spoľahlivý úradník, ktorý by neublížil ani muche. Slušne a zdvorilo sa zdravý na každú stranu. V tom, z ničoho nič sa jeho slová zaseknú kdesi v hrdle, jeho tvar nadobudne znetvorenú podobu, lapá po dychu, trpko odvráti ústa ako pri kýchnutí a začne štikútať. Čká na celej ulici, čká v bráne, na schodoch, v predizbe, čká sa mu aj pri obednom stole, čkajúc zdravý hostí, čká na úrade, v kaviarni, ba aj večer pred spaním v posteli. Teda aj by spal, ak by mal nerušený pokoj, ale on len čká, čká a čká.
Celá vec má aj smutnejšiu podobu. Fyzicky slabší jedinci totiž môžu pri ustavičnom štikútaní zomrieť na vyčerpané srdce. Vyhľadali sme preto známeho košického interného lekára, ktorý sa na našu otázku ohľadom pôvodu tejto novej choroby vyjadril takto:
- o príčinách a podstate tejto nákazy nemáme zatiaľ jasno ani my lekári, keďže vypukla len pred pár dňami. No je pravdou, že za tých pár dni sa vyskytlo pomerne veľa prípadov, ja sám som ich mal 30, pričom v celom meste ich bolo nateraz okolo 60 až 70.
- kým bežné čkanie spôsobuje žalúdok, presnejšie povedané opakované sťahovanie bránice, ktoré po krátkom čase samo ustáva, tak súčasné epidemické štikútanie je oveľa viac tvrdošijné a jeho zastavenie je možné len užitím upokojujúcich prípravkov. Spočiatku som považoval novú nákazu ako výsledok určitej davovej psychózy.
- dnes už považujem za pravdepodobnejšie, že čkanie je spôsobené vojnovým stravovaním a nedostatočným prijímaním potrebných výživových látok a z toho prameniacich dietálnych porúch. Problémy spôsobuje predovšetkým zlý chlieb, resp. jeho kvasnicové látky prítomné v múke, ktorá nebola pri mletí dostatočne suchá. Takto hotový produkt spôsobuje u ľudí žalúdočné a črevné ťažkosti, ktorých vedľajším znakom je aj spomínané hromadné čkanie.
- nemôžeme vylúčiť ani to, že nová nákaza vzniká dôsledkom zlého ošatenia a slabo vykurovaných bytov. Tým pádom patrí táto choroba medzi tzv. vojnové choroby.
- choroba sa u človeka prejavuje v trvaní 2-3 dní, bol však prípad, ktorý trval až 5 dní. Na zmiernenie príznakov používame napr. chloroformovú vodu.
- vážnejšie dôsledky, okrem bolestí brucha a zvýšenej únavy táto choroba neprináša.
Po tomto odbornom lekárskom vyjadrení ešte spomenieme jeden kuriózny prípad. Istý užhorodský dirigent našiel svojský spôsob na elimináciu príznakov čkania: nakazeného treba postaviť k stene a obe jeho prsty priložiť k sebe. Chorý musí následne nehybne a upriamene sledovať svoje prsty a čkanie po pár minútach prestane.
Ďalej už nepokračujem, lebo ctený čitateľ si bude myslieť, že ho tiež chcem postaviť k múru.
(Kassai Napló, 10. 1. 1920)
Zakopané strieborné mince
Žena Štefana Bodnára už dlhšiu dobu schovávala vo svojom byte na Kalvárskej ulici č. 5 (dnes ulica Československej armády, pozn. autora) za pecou v krhly na mlieko 1800 strieborných korún. Pred niekoľkými dňami prekvapivo zistila, že peniaze sú preč. Celú vec okamžite hlásila polícii. Podozrenie ihneď padlo na upratovačku Janitorovú, ktorú si predvolali k výsluchu. Janitorová spočiatku všetko popierala. Výsluch ju však nakoniec zlomil. Priznala, že peniaze odcudzila ona a že ich zakopala k stromu pri ceste medzi Kalváriou a Bankovom. Na miesto sa okamžite vybrali dvaja detektívi v sprievode podozrivej ženy. Mince sa našli a Janitorovú zatkli.
(Kassai Hirlap, 9. 1. 1920)
Zemetrasenie v Bratislave
V nedeľu podvečer pred pol šiestou pocítili obyvatelia Bratislavy slabé chvenie zeme. Zemetrasenie, ktoré bolo sprevádzané tichým, tupím hrmotom, si všimla len malá časť Bratislavčanov. Je pravdepodobné, že epicentrum zemetrasenia bolo veľmi vzdialené, a že mesto zasiahli iba jej koncové vlny. Napriek tomu sa na niektorých budovách objavili praskliny a mnohé predmety v bytoch sa pohli zo svojho miesta. Očakávame, že v najbližších dňoch k nám dorazia správy o väčšom vzdialenejšom zemetrasení.
(Kassai Hirlap, 1. 1. 1920)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
