Košická zoo si píše už 45-ročnú históriu. Od roku 1986, keď sa otvorila pre verejnosť, ju navštívilo necelých štyri tisíc ľudí. Za celú svoju históriu to bolo takmer 5,5 milióna ľudí,“ hovorí riaditeľ ZOO Erich Kočner.
„Z organizácie, ktorú pri výstavbe sprevádzalo mnoho problémov a občas nepríliš dobré meno, sa v posledných rokoch stala rešpektovaná inštitúcia. V súčasnosti je pevné zakotvená v medzinárodných odborných organizáciách a podieľa sa na viacerých programoch záchrany zvierat,“ dodal riaditeľ. Ako jediná slovenská záhrada vedie dva európske programy chovu tučniakov jednopásych a kamzíkov vrchovských.
Pri príležitosti 45. výročia vám ponúkame archívny text Korzára o vzniku zoo z roku 2020, kedy oslavovala 40.výročie.
KOŠICE. Keď sa v roku 1985 po prvý raz skúšobne otvorili brány areálu zoologickej záhrady v Kavečanoch, mala 27 druhov zvierat a navštívilo ju 6500 ľudí.
Aj keď sa košická zoo oficiálne otvorila v roku 1985, v skutočnosti má za sebou 45-ročnú históriu. Mestský národný výbor v Košiciach v roku 1979 schválil vytvorenie Zoologickej záhrady Košice ako príspevkovej organizácie.
V rovnakom roku tento predchodca súčasného mestského zastupiteľstva odsúhlasil zoo aj zriaďovaciu listinu. O košickej zoo sa v odborných kruhoch debatovalo aj pred rokom 1979.
Súčasť päťročnice
Vraj už 20 rokov predtým bola v rámci plánovanej päťročnice spomínaná idea zoologického kútika v areáli Vysokej školy veterinárnej v Košiciach. Z plánov vtedy nič nebolo, ale myšlienka košickej zoo naďalej žila.
Ako jedna z lokalít, kde by bolo možné vybudovať záhradu, bolo aj rekreačné stredisko Alpinka. Rátalo sa s rozlohou tri až štyri hektáre a zastúpením srnčej a diviačej zveri, do úvahy pripadali aj líšky či muflóny.
O pár rokov neskôr, v roku 1975, zase kompetentným pripadal vhodný na výstavbu zoologickej les pri Košickej Novej Vsi.
Americký koncept v sovietskom prostredí
V rovnakom roku sa napokon rozhodlo, že najlepšou možnou lokalitou bude tá dnešná v katastri Kavečany – Daniská. V komisii, ktorá počas pochôdzky vybrala Kavečany, bol aj Josef Vágner, uznávaný odborník, riaditeľ Východočeskej zoo Dvůr Králové.
Slovo dalo slovo a myšlienka vytvoriť nie tak hocijakú zoo v Košiciach bola na svete. Ambície boli veľkolepé, mala sa stať svojou rozlohou najväčšou v strednej Európe a jednou z najväčších na svete.
Už na začiatku sa pri zmienke o košickej zoologickej záhrade skloňoval netradičný koncept, nemalo ísť o klasickú mestskú zoo, vzorom mali byť americké zoologické záhrady. O koncepcii Wildparku, teda prírodného parku divých zvierat žijúcich na veľkej ploche, sa hovorilo vôbec po prvýkrát v Československu.
Nováčikovský punc
Riaditeľ Zoo Košice Erich Kočner poznamenáva, že inžinier Vagner vybudoval prvé safari v socialistickom tábore.
„Aj preto košická zoo roky niesla so sebou prívlastok zvláštneho konceptu niekde na východe najprv Československa, neskôr Slovenska, ktorý absolútne nekorešpondoval s typom zoo, aké sme v Európe mali a máme.“
Práve punc nováčika jej však priniesol aj rad komplikácií. Takmer 20 rokov trvalo, kým sa myšlienka naozaj preniesla do praxe a zvieratá sa ocitli na voľnej ploche, ako sú dnes.
„Naša zoo sa od začiatkov stretávala v odborných kruhoch s dešpektom, pretože myšlienka nebola dotiahnutá. O rozvoji a napredovaní sa síce veľa rozprávalo, ale je potrebné si uvedomiť, že prišla revolúcia, Československo sa rozdelilo, nastala obrovská spoločenská zmena a tak zoo dlhé roky stagnovala v ďalšom rozvoji,“ konštatuje riaditeľ Kočner.
Pokračuje, že napriek peknej idei sa napokon veľký projekt v americkom štýle nikdy neuskutočnil. „Dieťa, ktoré nebolo oblečené a bolo v kolíske, sa odrazu muselo postaviť na nohy a začať pracovať,“ prirovnáva situáciu, v akej sa záhrada po zmene režimu ocitla.
Výtvor Akcie Z
Ale vráťme sa ešte späť. Zoo bola v osemdesiatych rokoch minulého storočia vybudovaná v rámci Akcie Z, čo boli akési „dobrovoľné" brigády, ktorých sa zúčastňovali študenti či zamestnanci podnikov.
Skratka Z v tomto prípade znamenala začiatočné písmeno slova „zveľaďovanie“. Mnohí si však Zetku vykladali aj ako Akciu Zadarmo. Po piatich rokoch od začatia Akcií Z v zoo sa ujali iniciatívy mladí Košičania, ktorí vyhlásili zoologickú záhradu za Stavbu mládeže.
Dnes má zoologická záhrada rozlohu takmer 300 hektárov a je tak najväčšou v strednej Európe. Spočiatku sa orientovala v prevažnej miere na euroázijskú faunu, dnes je to záhrada univerzálneho typu.
Zriaďovateľom príspevkovej organizácie Zoo Košice je Mesto Košice od jej založenia. Prvú expozíciu zoologická záhrada v roku 1985 neotvorila vo svojich priestoroch, ale išlo o vivárium na Orgovánovej ulici. Prezentovali sa tu ryby, plazy a obojživelníky. Išlo o najväčšiu kolekciu v Československu.
Domov najprv na veterine
Prvým zvieraťom košickej zoo bola kobyla huculského koňa. „Prechodný domov, tak ako ďalšie zväčša darované zvieratá, našla v areáli vtedajšej vysokej školy veterinárnej,“ informovala zoo o svojej histórii.
Zoologická záhrada svoje brány otvorila skúšobne na pár dní v roku 1985 a o rok neskôr už natrvalo. „Pre návštevníkov postupne pripravila nové expozície, okrem iného voliéru pre dravce, ktorá je svojím technickým riešením dodnes unikátom,“ uvádza sa v tlačovej správe venovanej 40. výročiu vzniku.
Veľký rozmach
Areál pre medvede, expozícia tučniakov, tuleňov, vytvorenie prehliadkového návštevníckeho okruhu Altaj s expozíciou pre kozorožce či návštevnícky chodník v pôvodnom biotope horského lužného lesa.
Zoo prichádza v posledných rokoch s rôznymi novinkami, ktorými chce konkurovať iným zoologickým záhradám a pritiahnuť k svojej bráne ďalších návštevníkov.
„Dnes je naša zoo medzinárodne rešpektovaná. Máme výborných odborníkov a kolegovia z iných zoologických záhrad si nás vyberajú za partnerov na medzinárodné projekty. Sme tí, ktorí určujú smerovanie zoo v regióne,“ menuje úspechy riaditeľ Kočner.
Líder v chove tučniakov
Ako jeden z pozitívnych príkladov možno uviesť, že košická zoologická záhrada má pod palcom celoeurópsky záchranný program pre tučniaky jednopáse.
Vedúci zoologického oddelenia Zoo Košice Patrik Pastorek sa stal európskym koordinátorom chovu tučniakov, ktorých je v európskych zoologických záhradách asi 2400 kusov.
Po počiatočných neúspechoch a niekoľkonásobných úmrtiach tučniakov privezených do Kavečian nastalo doslova a do písmena v chove týchto citlivých zvierat plodné obdobie.
V Košiciach sa vyliahli desiatky malých tučniačikov, ktoré našli domov v zoologických záhradách v rôznych kútoch Európy. Možno tak povedať, že sa stala lídrom v chove tohto čiernobieleho operenca.
Pastorek konštatuje, že v porovnaní s minulými obdobiami nemali v Kavečanoch toľko exotických zvierat ako dnes. Za mimoriadne dôležitý míľnik považuje, že sa naša záhrada stala členom EAZA – Európskej asociácie zoologických zvierat a akvárií.
To Košiciam otvorilo dvere do zoologických záhrad po celej Európe. Máme tak možnosť získať od nich bezodplatne nové zvieratá, čo pred vstupom do asociácie nebolo možné vôbec, alebo by to stálo veľa peňazí.
„Stali sme sa rešpektovanou inštitúciou medzi 350 významnými európskymi zoologickými záhradami, celkovo je ich v Európe približne tisíc,“ dopĺňa Pastorek.
Žirafa a slon? Ich život by bol nákladný
Nakŕmiť celé osadenstvo záhrady stojí nemalé peniaze. Ročne to odhadom vyjde na asi 150-tisíc eur (údaj z roku 2020 pozn. red.) . Každé zo zvierat má svoje gurmánske chute, najnákladnejšie vychádza rybacie menu pre tučniaky a tulene.
Položili sme mu aj otázku, ktorú majú na jazyku mnohí návštevníci zoo. Kedy si budeme môcť v Kavečanoch pozrieť žirafu alebo slona? Pastorek hovorí, že vďaka členstvu v EAZA dnes nestojí otázka, koľko by to stálo, keďže po rokovaniach by sme tieto exotické zvieratá dostali do Košíc zadarmo.
„Ak by sme ich však priviezli, čo potom? Nemáme pre nich priestory. Výstavba chovateľského zariadenia pre tieto druhy, ich údržba, vykurovanie, to všetko sú obrovské náklady.“
Americkí či austrálski vlastníci
Nevysporiadané pozemky sú tiež prekážkou, ak chce zoo stavať ďalšie ubikácie. Naráža pritom totiž na rôznych vlastníkov, bez ktorých súhlasu s výstavbou začať nemôže.
Pozemky pod záhradou vlastnia popri meste Košice najmä urbariát a ďalšie súkromné osoby. To, čo bývalý režim nepovažoval za prekážku, sa neskôr, po zmene režimu, ukázalo ako veľká slabina.
„Máme parcely, ktoré vlastní 45 vlastníkov alebo také parcely, kde je v každom metri 1450 dielov a my z toho vlastníme 20 dielov. Máme aj parcely, kde je 200 vlastníkov, z toho 30 ich žije v USA alebo v Austrálii. Aj preto by som chcel oceniť prácu úradníkov magistrátu, ktorí sa systematicky venujú vysporiadaniu pozemkov. Možno sa výsledky ich práce javia ako nie príliš hmatateľné, ale sú. Pred desiatimi rokmi sme mali vysporiadaných 6 hektárov pozemkov, dnes máme vyše 20,“ opísal v roku 2020 riaditeľ Zoo Košice Erich Kočner.
S problémom s pozemkami sa v praxi stretli aj návštevníci zoologickej záhrady. V roku 2017 začal urbariát vyberať peniaze za parkovanie pred areálom zoo. Pozemky pod parkoviskom totiž patria urbárnikom.
O rok neskôr sa radnica s urbariátom dohodla. Poslanci schválili všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktorým sa upravuje dočasné platené parkovanie pred areálom zoo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
