Zamrzla na cintoríne
Včera medzi šiestou a siedmou hodinou večer dostali košickí policajti správu, že na cintoríne Rozália leží medzi hrobmi zamrznuté, bezvládne telo 50 ročnej ženy. Na miesto sa ihneď vypravil mestský lekár dr. Béla Horváth a službukonajúci úradný zástupca polície István Jakab.
Zamrznutá mŕtvola ležala približne v strede cintorína. Hlavu mala sklonenú na jeden z hrobov a ruky mala vložené pod hlavu, sťaby miesto vankúša. Vyzerala akoby len spala. Iba jej zmodrená tvár a ruky naznačovali, že už nie je medzi živými.
Dr. Horváth zistil, že telo ležalo na cintoríne už asi jeden deň. Prítomný policajný úradník prehľadal kabát obete a podľa nájdených dokladov určil, že sa jedná o dôchodkyňu a bývalú robotníčku tabakovej továrne, 57 ročnú ženu Sándora Ivána. Po prehliadke tela a miesta činu, bola mŕtvola prevezená do márnice miestneho cintorína.
Počas vyšetrovania sa zistilo, že dotyčnú osobu videlo viacero osôb v podnapitom stave sa potulovať v okolí cintorína. Je teda viac než pravdepodobné, že opitá žena sa chcela so svojho opojenia vyspať, preto si ľahla, no viac sa už dôsledkom veľkého mrazu nezobudila.
(Kassai Hirlap, 28. 1. 1920)
Nová parfuméria
Továreň Grácia na výrobu parfumov, ktorá až doteraz mala svoje hlavné sídlo v Budapešti a ktorej výrobky sú známe po celom svete, sa v uplynulých týždňoch presťahovala s celým svojim technickým vybavením do Košíc. Továreň sídli na Bocskayho ulici č. 9 (dnes Staničné námestie, pozn. autora) a v týchto dňoch už rozbehla výrobu. Je to prvá továreň svojho druhu v našom meste a jej úlohou bude zásobovať parfumami a voňavkami nielen východné Slovensko, ale aj okolité regióny. Vedenie závodu je v rukách prvotriednych chemikov, ktorí svoje odborné znalosti nadobudli v nemeckých a iných zahraničných továrňach.
(Kassai Napló, 28. 1. 1920)
Záhadné lietadlo
V posledných dňoch, zvlášť v nočných hodinách, počuť smerom od vojenského cvičiska charakteristický, ostrý zvuk. Pre skúsenejšie ucho to znie ako lomoz motora lietadla. Je prirodzené, že ľahkoverné mysle si okamžite vytvorili vlastný názor na celú vec a tú potom rýchlo roztrúbili po celom meste. Vraj nad západnou časťou Košíc krúži každú noc akýsi záhadný aeroplán. Dokonca niektorí ho v mesačnom svite vraj videli na vlastné oči.
Vzhľadom na to, že čudesné zvuky nie sú žiadnym halucinogénnym prejavom, ako aj preto, že úrady nás o ničom neinformovali, poverili sme vlastného pracovníka, aby objasnil záhadu, ktorú si mnohí Košičania vo svojich predstavách spájajú s akýmsi fantómovým lietadlom.
Východiskovým bodom pre nášho detektíva sa stala budova vojenského veliteľstva, o ktorej vedel, že tam prednedávnom pracoval jeden motor, ktorý bol tak hlučný, že ho po sťažnostiach obyvateľov blízkej Tabakovej ulice vypli.
Z tohto východiskového miesta bolo veľmi dobre počuť záhadný lomoz šíriaci sa od vojenského cvičiska. Náš detektív sa teda vybral za zvukom. Jeho prvý deň však skončil neúspešne, keďže zvuk bol neustále prerušovaný a počas potulky mestom ustavične zakopával o „prekážky“, ktorých pozemská krása zďaleka prevyšovala honbu za domnelým lietadlom.
V nasledujúcich dňoch pokračoval výskum, ale skončil vždy rovnako neúspešne, snáď práve kvôli vyššie spomínaným „prekážkam“ . Náš pátrač sa ale nevzdával. Keď sa pochlapil a vylúčil všetky hypotézy o tom, že tajomný zvuk nepochádza ani od neviditeľného lietadla, ani od banského vrtáka, ktorý by sa vari chcel zavŕtať kdesi do zadnice celého mesta a ani od inej čertovskej mašiny, v žiali sa vybral na Kalváriu. Predsavzal si, že buď celú záhadu raz a navždy vyrieši alebo natrvalo zostane na cintoríne.
Mal šťastie. Našiel totiž obe možnosti naraz. Zrazu sa ozval veľký a tajomný hrmot. Pred našim detektívom sa ihneď zjavil vojak, ktorý na jeho otázku ohľadom lietadla sa len dobre zasmial a stroho odvetil, že v skutočnosti ide o stanicu Marconi, ktorá keď je v pracovnom režime vydáva tieto čudesné zvuky.
Nie je to teda lietadlo, ani žiadna záhada. Ide o rádiosnímač Marconi, ktorý znie podobne ako lietadlo. Vieme veľmi dobre, že aj po rozlúštení tejto „záhady“ sa nájde mnoho Košičanov, ktorí budú ďalej šíriť svoje fantazmagórie.
(Kassai Hirlap, 29. 1. 1920)
Krádež sliepky
Skutočne sa nám zdá, že by sme mohli vytvoriť samostatnú rubriku pod týmto názvom. Neprejde deň, že by niekto neukradol jednu, či dve sliepky. V poslednej dobe je táto forma krádeže veľmi výnosná pre našich lupičov. Dnes bola na polícií nahlásená krádež ôsmich kusov hydiny v hodnote 400 korún od hostinského Viliama Littmanna.
(Kassai Hirlap, 1. 2. 1920)
Doprava v demarkačnej zóne
Cezhraničná komunikácia medzi Československom a Maďarskom na východ od Rimavskej Seči, v Košicko-rožňavskej oblasti bola povolená na nasledujúcich hraničných priechodoch: Susa – Uraj (dnes časti mesta Ózd v Maď., pozn. autora), Lenartovce – Bánréve, Sztranya – Trizs, Dlhá Ves – Agtelek, Jablonov nad Turňou – Szögliget, Turňa nad Bodvou – Hidvégardó, Janík – Perecse – Buzica rázcestie pri kríži kóta 293, Perín – Hidasnémeti, Seňa – Tornyosnémeti, Trstené pri Hornáde - Alsókéked, Skároš – Hollóháza.
Obyvateľstvo nasledujúcich dedín - Janice, Rimavská Seč, Susa, Číž, Vlkyňa, Lenartovce, Neporazda, Riečka, Abovce, Kráľ, Štrkovec, Lenka, Hubovo, Tornaľa, Dlhá Ves, Kečovo, Silica, Silická Jablonica, Derenk (zaniknutá dedina v Maď., pozn. autora), Hrušov, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Včeláre, Zádiel, Dvorníky, Turňa nad Bodvou, Chorváty, Turnianska Nová Ves, Žarnov, Peder, Janík, Rešica, Buzica, Vyšný Lánec, Nižný Lánec, Chym, Perín, Seňa, Kechnec, Milhosť, Belža, Gyňov, Trstené pri Hornáde, Čaňa, Skároš a Slanská Huta - si musí za účelom návštevy svojho poľa alebo lúky ležiaceho za demarkačnou líniou, vybaviť na najbližšej vojenskej stanici úradné povolenie o prechode. Na doklade musí byť uvedené miesto cesty i čas odchodu a príchodu. Ak bude niekto z vyššie vymenovaných obcí prichytený bez tohto úradného dokladu a nezastaví sa ani na opakovanú výzvu stráží, okamžite bude vydaný povel na paľbu. Nedostatočná, či neplatná legitimácia sa bude trestať peňažnou pokutou a väzením.
(Kassai Hirlap, 1. 2. 1920)
Nový almanach
Naša verejnosť so záľubou v literatúru zrejme vysoko ocení najnovšie vydanie dr. Zoltána Vécseyho – Almanach 1920. Jedná sa o zaujímavé dielo, ktoré súborne prezentuje literárnu tvorbu maďarských spisovateľov, básnikov i novinárov v Košiciach a v okolí.
Spomedzi novelistov sa tu nájdu diela od Anny Szmrecsányi, Imreho Sándora, Ferenca Sziklayho, Hermíny Propper-Békefi, Lászlóa Bekényho a Sándora Mildnera. Nechýbajú ani čarokrásne básne od Móra Juhásza, Gyulu Merényiho, Árpáda Sárosiho, Jenőa Lóskaiho, Gézu Tasnádyho, Lászlóa Mécsa, Ernőa Sebesiho a ďalších.
Veľký záujem môže vzbudiť prológ naivného eposu Sándora Máraiho – Eszterlánc, ktorý nám zobrazuje nadaného mladého maďarského spisovateľa, pôsobiaceho toho času v Lipsku, z úplnej inej stránky.
Almanach tiež obsahuje v plnom rozsahu vidiecky príbeh Zoltána Vécseyho, ktorý bol prednedávnom predstavený v košickom národnom divadle.
(Kassai Hirlap, 1. 2. 1920)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
