Ešte vždy maďarské razítka
Jestli dobre pamätáme, už vyše rok je tomu, čo Slovensko je oslobodené zpod maďarského panstva – okrem pošty. Ležia pred nami tri obálky s dátumom 12. február 1920 a s maďarským poštovým razítkom: Eperjes, Késmárk a Szolyva. Konečne aj to je možno, že tie razítka budú nechané navždy ako historické dokumenty maďarského režimu.
(Slovenský východ, 17. 2. 1920)
Požiar v divadle
Priamo počas pondelňajšieho predstavenia opery Rigoletto, sa v depe divadla rozhorelo prichystané kurivo. Dusivý oblak dymu zanedlho pohltil celé javisko i hľadisko. Časť publika sa ihneď začala hrnúť k východu. Vznik paniky rýchlo zmarilo hlásenie Gyulu Justha o skutočnej situácií, po ktorej sa návštevníci upokojili a pokračovali v sledovaní divadelného vystúpenia. Službukonajúci hasiči bleskurýchle udusili vzniknutý požiar.
(Kassai Napló, 18. 2. 1920)
Plakáty
Možno, že je to len náhoda, že plakáty našich slovenských podnikov, zábav a koncertov sú vylepené len po skrytých, bočných uliciach. Na význačných miestach márne by ste ich hľadali! Pozrite sa napríklad na plakát slávnostného koncertu Foersterovho spevokolu, s akou starostlivou pečlivosťou je on na korze skrytý pred očima zvedavcov – kým rôzne „mulatságy“ už z ďaleka bijú do očú.
(Slovenský východ, 19. 2. 1920)
Zhorená vila
Mattyasovszkého vila, ležiaca v Čermeľskom údolí povyše továrne na výrobu klincov, sa včera večer stala obeťou požiaru. Oheň, ktorý vypukol z dosiaľ neznámych príčin, úplne zničil strechu objektu. Košickým hasičom pod vedením Sándora Haissiga sa podarilo plamene lokalizovať iba s použitím všetkých síl.
(Kassai Napló, 20. 2. 1920)
Technika v Košiciach
V minulých dňoch navštívila Košice ministerská komisia a síce pán Jaroslav Valečka, vrchný stavebný radca a Malbohan, ministerský radca, ktorí sa informovali o miestnostiach budúcej techniky.
Cieľu najzodpovednejšia je budova dvoch škôl na Rákócziho okružnej. Je to meštianska škola a dievčenské reálne gymnázium, v ktorého internáte je nateraz umiestnené aj riaditeľstvo čs. štátnych dráh. Najväčšie ťažkosti pôsobí umiestnenie terajších ústavov a tu môžeme poukázať na prázdnu budovu bývalej vodotechnickej školy, v ktorej sa veľmi ľahko dá umiestniť aspoň dočasne jedna z týchto dvoch škôl. Spoločnou prácou rôznych faktorov aj druhá škola a tiež aj riaditeľstvo by mohlo nájsť primeranú miestnosť.
Košická technika má obsahovať nasledujúce odbory: staviteľský, zemedelský, strojnícky, elektrotechnický, kultúrno-technický a vodotechnický. Tieto odbory majú byť podľa potreby rozšírené a rozmnožené.
Prosíme aj touto cestou rozličné úrady (mesto, vojsko a iné kompetentné telesá), aby nekládli prekážky pred túto akciu, ktorá je v najlepšom prúde, ba naopak, aby s porozumením pomáhali a podporovali tieto snahy, ktorých cieľom je vybudovanie nového, silného piliera východného Slovenska.
(Slovenský východ, 21. 2. 1920)
Komenského ústav v činnosti
Chod jednotlivých pracovísk košickej polepšovne, ktorá dostala názov Komenského ústav sa pomaličky obnovuje. Pravda práca ďaleko nedosahuje rozmery z minulosti. Pokles je výrazný najme v počte chovancov; namiesto niekdajších 720, je tu dnes iba 180 osôb. Časť z nich tvoria neplnoletí kriminálnici, ktorí sú umiestnení v tzv. nápravnovýchovnom oddelení a druhú časť tvoria siroty a opustené deti, ktoré sem pridelilo k výchove ministerstvo sociálnych vecí. Chovanci sú zaradzovaní podľa svojich schopností a záujmov do jednotlivých pracovných dielní, kde je im poskytnuté dôkladné vzdelanie.
V prvom pavilóne sa nachádza drevárska remeselnícka dielňa, ktorá zamestnáva cez 30 chovancov. K tomuto pavilónu prináleží samostatná nábytkárska trieda. V porovnaní s ostatnými cenami, hodnota spálňového nábytku tu činí iba 6000 korún. Na objednávku železnice tu vyrábajú rôznorodé kancelárske vybavenie. Americké písacie stoly sú v cene 1400 korún. Zhotovujú sa aj rôzne stavebné diely, rámy obrazov, okenné a dverové rámy a kuchynské vybavenie. Okrem nábytkárstva je tu aj košikárska dielňa, kde pripravujú chovanci krásne a pritom lacné cestovné košíky. Škoda len, že objednávky sa tu prijímajú iba v obmedzenom počte.
V ústave sa nachádza aj sochárska a kníhviazačská dielňa. Posledne menovaná zamestnáva taktiež pekný počet chovancov. Najväčší zhon však vykazuje kožiarsky pavilón, kde sa obuvníckemu kumštu priúča cez 80 chovancov. Na konci rozmerného pavilónu má svoje umiestnenie krajčírska dielňa, kde za plat 140 – 160 korún vyhotovujú učni precízne šité pánske saká.
Kedysi s veľkým aparátom pracujúca tkáčska dielňa, vybavená najrôznejšími mechanizmami v súčasnosti nevykazuje takmer žiadnu aktivitu. Chýbajú totiž suroviny na spracovanie. A je to škoda lebo za pomoci tunajšej modernej výbavy by tu bolo možné vyrábať aj koberce.
Za múrmi ústavu sa tiež pečie. Pekárenská dielňa vybavená, pomerne modernými, elektrickými pecami, produkuje chutné chleby a koláče pre nemocnicu, železnicu i samotný ústav. Veľmi pekné je aj miestne záhradníctvo s mnohými palmami, cypruštekmi a cyklámenmi.
Chod ústavu a tunajšia priemyselná výroba zatiaľ naráža na množstvo problémov a ťažkostí. V prvom rade je to nedostatok surovín, ktoré, vrátane mnohých strojov, odviezli so sebou boľševické vojská. Hlavný riaditeľ ústavu dr. Augustín Bielohlavek musí vynaložiť mnoho úsilia na ich zháňanie. Na konci roka sa plánuje s dokončením výstavby nemocnice a s odsťahovaním dočasne zariadenej nemocnice v štyroch tunajších pavilónoch. Tým sa získa potrebné miesto pre ďalších 480 chovancov.
Väčšina chovancov na naše otázky odpovedala maďarsky, niektorí aj po česky, tí sú zrejme odniekiaľ od Prahy. Majstri ovládajú viac jazykov a tak nemajú žiadny problém s komunikáciou. Od našej poslednej návštevy sa tu toho veľmi veľa zmenilo po každej stránke.
(Kassai Hirlap, 21. 2. 1920)
Športová slávnosť čs. posádky v Košiciach
Dnes o 2. hodine odpolednia usporiada tunajšia posádka prespoľný beh na 5 km. Štart na športovom hrišti na Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova ulica), kde sa bežia ponajprv 2 kolá. Dráha vedie potom Bethlenovou okružnou (dnes Kuzmányho ulica) do Florianovej ulice, potom ďalej okolo pivovaru Marianskou ulicou (bývalá ulica M. Šultera, zaniknutá ulica) do poľa, kde v pravo sa obráti ku rádiotelegrafnej stanici. Potom pri Kalvárii pokračuje a cez Kalvársku ulicu (dnes ulica Československej armády) na Rákócziho okružnú a na hrište naspäť, kde sa končí jedným kolom.
Závodníci z civilných klubov hláste sa u nadporučíka Špindlera, správa kurýrov, budova veliteľstva, alebo na hrišti o 1. hodine. YMCA (Young Men's Christian Association – kresťanské združenie mladých ľudí, pozn. autora) venovala prvému dobehnuvšiemu závodníkovi zlatú cenu, druhému striebornú, tretiemu bronzovú.
Predsedníctvo: pán generál Destremau, podplukovník francúzskych legionárov Šidlík, Mr. Williams, dr. Mikenda a nadporučík Červinka. Sudcovia: prof. A. Pípal, dr. Rezáč, komisár Kureš, nadporučík Barták, u štartu nadporučík Špindler.
Po závode usporiada prof. A. Pípal prednášku o telesnej výchove a o ľahkej atletike. Začiatok o pol 4. hod. v kinosále YMCA v Schalkháze. Vstup voľný. Športovníci príďte všetci!
(Slovenský východ, 22. 2. 1920)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
