KOŠICE. Do zoznamu sto osobností československého letectva z rokov 1918 až 2018, ktorý vznikol pri príležitosti stého výročia československého letectva, sa dostalo i meno športového pilota a pedagóga Radomíra Orlitu.
Od septembra si ich môžu na krídle lietadla prečítať aj návštevníci košického Múzea letectva Slovenského technického múzea.
A zároveň sa Radomír Orlita stal aj nositeľom Ceny za mimoriadne zásluhy v oblasti letectva a kozmonautiky za rok 2019, ktorú udelili jednej osobnosti a jednej inštitúcii zo Slovenska a rovnako aj z Česka.
Od modelárstva k lietaniu
Už v detstve, keď sa Radomír Orlita venoval modelárstvu, ho očarilo letectvo.
V meštianskej škole v moravských Buchloviciach, kde sa narodil a prežil detstvo, sedel v lavici s Antonínom Píšťkom, ktorý sa tiež dostal medzi stovku osobností letectva.
Navzájom sa podnecovali a aj keď cesty oboch viedli k letectvu, skončili každý v inom odbore.
Antonín viac konštruoval, menej lietal, Radek zas viac lietal, menej konštruoval.
V porovnaní s dnešnými mladými ľuďmi, ktorí sa chcú stať pilotmi, mal jednu veľkú výhodu.
„Za našich čias stať sa pilotom a lietať bolo z ekonomického hľadiska veľmi jednoduché. Štát túto činnosť podporoval, malo to svoje politicko-vojenské dôvody. Dotoval to prostredníctvom Zväzarmu. Dnes sú financie obrovskou prekážkou. Ak záujemca o lietanie nemá bohatého otca, nemá šancu. My sme sa tomu ale museli venovať, angažovať sa naplno. Ako 15-ročný som začal chodiť do aeroklubu v Otrokoviciach. Vyškolili nás tam stoštyridsiatich, na praktický výcvik sme sa po prísnom výbere dostali dvadsiati. Záviselo to od času, práce i energie, ktoré sme do toho vložili. Kto sa tomu venoval, mohol takto postupovať. Dnes tá cesta vedie cez peniaze. Je to deformované, lebo sa do odboru dostanú ľudia, ktorí nemajú potrebný zápal, ale majú za sebou napríklad bohatých rodičov. A je to v letectve cítiť,“ porovnáva Radomír Orlita podmienky kedysi, v 50. rokoch, a dnes.
On sám ešte nemal ani 16 rokov, keď dostal diplom pilota bezmotorových lietadiel. A tu sa končí jeho priamočiara cesta k vysnívanej práci.
Per Ardua ad Astra
Per Ardua ad Astra – Cez prekážky ku hviezdam – nie je len heslom britského kráľovského letectva RAF.
Za svoje by si ho mohol dať aj športový pilot, pedagóg a rekordman Radek Orlita.
Jeho cesta za snom – doslova lietať ku hviezdam, bola plná prekážok. „Bolo ich toľko, že by vystačili na román,“ hovorí.
Prvú musel prekonať už pri prihlasovaní sa na strednú školu.
Spolu s Tondom Píšťkom sa venovali modelárstvu, obaja si našli informácie o leteckej priemyslovke v Mladej Boleslavi a obaja sa tam prihlásili.
Tondu prijali do už presťahovanej školy do Prahy, Radek sa však mal ísť učiť za tehlára.
Bol za tým spor otca s tajomníkom národného výboru v Buchloviciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
