KOŠICE. História divadelníctva je na prvý pohľad o veľkých menách, tvorcoch a hlavne hercoch, ktorých vidíme na javisku.
Ale je aj o povolaniach, ktoré sú späté s divadlom, no vnímame ich ako samozrejmé. Divadelné uvádzačky stretneme po vstupe do divadla ako prvé.
„Pôvodným povolaním som ekonómka. Do dôchodku som išla ako 55-ročná. To je ešte skoro, v takom veku zostať doma a nič nerobiť. Tak som si podala do divadla žiadosť na miesto uvádzačky,“ hovorí Gabriela Lukáčová, ktorá šéfuje šesťdesiatke uvádzačiek, čisto ženskému kolektívu, v košickom Štátnom divadle.
Čiperná dôchodkyňa toto povolanie vykonáva už dvanásť rokov. Divadlo mala rada vždy, vo voľnom čase chodievala na predstavenia, aj preto ju táto príležitosť nadchla a stále prízvukuje, že je to výborná práca.
Bez mužov
Zo všetkých uvádzačiek je približne polovica v dôchodkovom veku a polovica sú študentky. Zopár je takých, ktoré stále pracujú a uvádzačstvo majú ako brigádu.
„Tu nejde o zárobok, ale o záujem. Možno aj preto medzi nami nie sú žiadni muži, tí by chceli väčší plat,“ mieni so smiechom pani Lukáčová.
„Dôchodcovská časť je stabilná, no študentky sa striedajú v priemere po dvoch alebo troch rokoch. Vplyv na to majú prázdniny, skončenie štúdia a odchod na vysokú školu do iného mesta alebo začnú pracovať, zakladajú si rodiny a už nemajú toľko času. Vždy na začiatku sezóny robíme nový výber.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
