Koľko trápenia dokáže uniesť jeden človek? Herečka ĽUBA BLAŠKOVIČOVÁ by o tom mohla rozprávať celé hodiny. V lete 2008 jej na rakovinu zomrel manžel Peter Rašev, minulý rok na jeseň pochovala svoju druhorodenú dcéru Katku. Od puberty sa jej rodina všemožne snažila pomôcť zo závislosti na alkohole a drogách. Neúspešne. Talentované dievča, ktoré sa venovalo divadlu a vzdušnej akrobacii sa rozhodlo pre dobrovoľný odchod z tohto sveta. „Nikdy som neverila, že by to mohla urobiť, tak ako som pred rokmi neverila, že by mohla brať drogy,“ hovorí žena, ktorej život naložil, ale návod ako to zvládnuť jej už nedal. Aj napriek tomu bojuje so smútkom, nemými výčitkami okolia aj tými, ktoré kričia v jej hlave. Vytvoriť projekt prevencie a mobilizovať proti dílerom chcela už dávnejšie. Aj dopísať a vydať knihu, ktorú Katka začala, ale posledné dva najťažšie roky v nej už nie sú. Katkina smrť ju predbehla. Dokončiť ju sa ešte necíti pripravená. „Smútok má svoje časové limity a tie nepreskočíte, aj keď sa budete tváriť ako hrdina roka.“
Považujete sa vy sama za silnú ženu?
- Hovoria to o mne iní, že som nesmierne silná. Myslím si, že človek nie je schopný posúdiť svoju vlastnú silu. Sú okolnosti, keď by som sa najradšej poskladala, otočila, odišla. Zažila som situácie, keď som si hovorila, že by teraz bolo najjednoduchšie sadnúť do auta a napáliť to do najbližšieho múra. Pýtala som sa samej seba, dokedy ešte budem vládať, pretože dnešná spoločnosť preferuje a tlačí, aby sme boli silní, úspešní, tvárili sa, že nemáme žiadny problém, nesťažovali sa a nezúfali. Lebo keď sa ten problém vynorí, ľudia sa okamžite niekam ponáhľajú, lebo ich to zaťažuje, alebo pripomenie vlastné trápenie. Áno, možno na sociálnej sieti sa vyžalujete, dostanete smajlíkov, uplakané tváričky, ale v pozadí aj hejterské a zlomyseľné komenty. Ja našťastie mám ešte okolo seba dosť ľudí, ktorí ma vždy podržali, ktorí aj keď som sa im neozývala, sa ozývali oni mne.
Katkina závislosť na drogách sa vyvíjala roky. Riešili ste ju od jej puberty, medzitým na rakovinu zomrel váš manžel. V priebehu jedenástich rokov ste pochovali dvoch najbližších. Bol blížiaci sa koniec v niečom rovnaký?
- Rovnaká bola hojdačka. Aj u Petra aj u Katky sa striedali obdobia, kedy bolo lepšie a kedy bolo horšie. Stále si myslíte, že keď je už lepšie, tak to tak aj bude pokračovať. Potom príde ďalšia facka a vy sa z nej spamätávate stále ťažšie a ťažšie. U drogovo závislých je problém, vraj je to tak aj u alkoholikov, že sa nikdy nevrátia na začiatok, do obdobia pred užívaním drog. Aj keď načas prestanú, keď do toho znova vpadnú, tak pokračujú na rovnakom leveli ako boli, keď prestali. Tam nie je nič také, že keď prestanú, vrátia sa o tri kroky späť, nie, oni len rýchlejšie pokračujú v sebadeštrukcii.
Ak by ste ju mali pod dozorom a nešla by na konzervatórium do Bratislavy, dalo by sa tomu zabrániť?
- Je mi ľúto, čo poviem, ale umelecké školy sú predispozícia pre závislosti. Lebo deti obdarené talentom sú naozaj trochu iné. A mnohí si myslia, že "úlet im dáva krídla". Tí rodičia, ktorí si to uvedomujú, si na to dávajú veľký pozor. Deti, ktoré prichádzajú z vidieka a bývajú na stredoškolských internátoch sú nesmierne ohrozené. Díleri ich v nedeľu večer, keď prídu z domu, už čakajú. A potom vydierajú. Je veľmi ťažké dílerov usvedčiť, na druhej strane sa mnohí riaditelia bránia, aby prišli psovodi a prezreli školu či internát, pretože veľmi dobre vedia aké to môže mať dôsledky.
Katka drogám opakovane prepadávala, absolvovala liečenia, no neboli úspešné. Prečo neexistuje účinná terapia? Kde je problém? V tom, že závislý vlastne skutočne prestať nechce?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
