Otvorenie poštovne v Kostelanoch
V Kostelanoch (dnes Kostoľany pri Hornáde, pozn. autora) pri Košiciach v Šarišskej župe bola dňa 1. februára 1920 otvorená nová poštovňa. Táto poštovňa sprostredkuje závery s poštovým úradom v Košiciach 1 raz denne v každom smere, prostredníctvom vlakových pôšt.
(Slovenský východ, 16. 3. 1920)
Proti podvratným živlom
Nakoľko som sa dozvedel, že rôzne podvratné živly v Košiciach sa zdržujúce, chcú vyúžitkovať nálady maďarského obyvateľstva mesta Košíc k provokatívnym činom za tým cieľom, aby vyvolali nepokoje a panujúci súlad všetkých vrstiev obyvateľstva narušili, nariaďujem:
1. Nosenie stužiek a kokárd v maďarských farbách je prísne zakázané.
2. Taktiež nedovoľujem akékoľvek zhluknutie obyvateľstva na uliciach a každý verejný prejav.
3. Vyzývam pokojné a poriadkumilovné obecenstvo, aby sa rôznymi obskúrnymi živlami nedalo k nerozvážnym činom vyprovokovať a vyhlasujem, že každý pokus narušenia pokoja a verejného poriadku bude bezohľadne potlačený.
Dr. Pavel Fábry župan a vládny komisár.
(Slovenský východ, 16. 3. 1920)
Výstavka v múzeume
Kapitán L. Farář vystavuje vo Východoslovenskom múzeume kolekciu 16 obrázkov a štúdií. Výstavka spoločne s výstavkou obrazov Kőváriho potrvá do 18. marca. Vo vitrínach čitárne je vyložená kolekcia utešených kraslíc (velikonočných maľovaných vajíčok) moravských Slovákov a velikonočné hračky umelkyne Minky Podhajskej.
(Slovenský východ, 17. 3. 1920)
Spolok československých lekárov v Košiciach
Spolok československých lekárov v Košiciach usporiada dňa 21. brezňa 1920 (v nedeľu) o druhej hodine odpoludnie v posluchárni čs. babskej školy v Košiciach ustavujúce valné shromaždenie. Účelom spolku je sdružiť všetkých lekárov k spolupráci vedeckej a k hájeniu záujmov stavovských i hospodárskych. Očakávame, že nebude na východnom Slovensku lekára, ktorý by vo svojom vlastnom záujme a v záujme celého stavu i vedy lekárskej sa spolupráce nezúčastnil. Príďte všetci a pozvite aj kolegov iných, ktorým z neznalosti adries nemôžeme pozvanie poslať. O ubytovanie v Košiciach je postarané. Primár Dr. Jaroslav Stuchlík, čs. štátna nemocnica v Košiciach.
(Slovenský východ, 19. 3. 1920)
Odstráňme prekážky vývoja športu v Košiciach
Riadny vývoj športového života v Košiciach veľmi trpí nedostatkom rôznych cvičísk, kde by si naša mládež vo svojom voľnom čase pri príjemnej a zdravej zábave našla príležitosť ku pestovaniu svojho telesného zdravia. Myslím, že o vážnosti tejto otázky netreba sa mi obšírnejšie rozpisovať. Ja tu chcem poukázať na prekážky a nedostatky, pre ktoré športový vývoj mesta Košíc stojí na mŕtvom bode.
1. Prvá takáto otázka je otázka športového hrišťa. Dnes máme v Košiciach jeden česko-slovenský športový klub a tri maďarské kluby. K ním sa pripojuje radostne sa vzmáhajúca telocvičná jednota Sokol. Tie športové faktory sú teraz bez prístrešia. (Snáď priestor na Rákócziho okružnej bez ohradenia, bez tribúny, bez svliekárne, bez skladišťa športových vecí a vôbec bez všetkého športového zariadenia nechce niekto vážne športovým hrišťom menovať). To chápu aj samí športovníci. Zástupcovia športových klubov zišli sa už niekoľkokrát k porade v tej príležitosti, ale výsledok nie je vlastne ani výsledkom. Bolo usneseno na týchto poradách, že to „športové hrište“ bude ohradené. A na tom výroku sa usniesli s celkom vážnou tvárou! Vezmi štvorhranný priestor, ohraď plotom a máš moderné a pohodlné, športové hrište a to v takom kultúrnom meste, ako sú Košice! - Chcel som o tej veci vážne písať - ale o športovom živote v Košiciach ťažko je nesatirovať! My potrebujeme športové hrište, mesto potrebuje - ten priestor - a to tak trvá už niekoľko rokov. A dokiaľ to bude ešte takto trvať? Keď sa jedná o športovom hrišti, tu pri týchto medzispolkových poradách uzrelo vo mne pevné presvedčenie, že už ani dnes nestačí jedno hrište pre Košice a v budúcnosti tým menej bude stačiť! Trainingový čas určený pre jednotlivé kluby nepostačuje! A nedele? Jeden klub hrá, pozve si hosťa a ostatné kluby nech sa na to priateľsky prizerajú! Už teraz sa majú starať vodcovia športových klubov o zaistenie dvoch športových hríšť v Košiciach.
2. Keď hovoríme o športoch, nemyslíme len na football a atletiku. Vezmime už raz vážne programu na príklad aj vodné športy. Pýtam sa odborných športovníkov, či by sa nedalo sem zaviesť veslárstvo! Nenašlo by sa miesto na Hornáde, kde po potrebnej úprave mohlo by sa bezpečne a úspešne vesláriť? Všeobecne je známo, že veslárstvo je jedným z tých najzdravších športov, ktoré najzdarnejšie pôsobia na harmonický vývoj všetkých svalov tela - odhliadnuc od veľkého zdravotného zisku, pôsobeného slnečným papršlekom na tele ľudskom. No, len do toho — Čs. Športový Klub Košice - prilož sa k činu aj na tomto poli! Vodné športy! V gréckej mytológii čítame, že Tantalosa tak trestali bohovia za jeho pažravosť, že musí stať po krky vo vode a je trýznený večným smädom. Keď sa zohne, aby sa napil, voda mu utečie. Tie isté muky vystojí košické obyvateľstvo v lete. Rieka Hornád tečie nám cez mesto, o riadnej plavárni ale ani slychu. Pravda, je tu vojenská plaváreň pri kadetke, cez ktorú tečie potok Čermeľ, ale tá má svoje vrtochy! Pamätám sa na rok, keď vôbec nebola otvorená. A potom, voda v nej závisí od milosti a nemilosti počasia. Keď je sucho, vody niet! Ďalej voda v nej sa nemení dostatočne, býva veľmi špinavá. Aj to je pravda, že v parku bola tzv. Reiterova plaváreň. Tú ale mesto „vzalo pod opateru“, t.j. ju zbúralo. A ty, Košičane, ak sa chceš v rieke kúpať, najlepšie je keď odcestuješ z Košíc niekam inam! Písalo sa už o tejto veci mnoho, hovorilo ešte viac. Medzitým ale akty košickej plavárne sladučkým spánkom spia kdesi v archíve mesta.
3. Keď iba na konci spomínam detské hrište, nechcem tým značiť, ako by tá otázka bola najmenej vážnou. Ba naopak, práv dnes prichádza k nám táto otázka v celej svojej vážnosti. Riaditelia ľudových škôl majú sa starať o to, aby pomocou mesta podľa príkladu iných miest zariadení bol súci priestor pre našich maľučkých, kde by sa oni, ovšem nie športom, ale zábavnou hrou cvičili, tužili, radovali. Dočasne snáď môže prísť na tomto poli do úvahy hasičské cvičište v parku, ačkoľvek ono je malé v pomeru ku počtu škôl a dietok. V budúcnosti ale musí byť postarané o väčší a účelne zariadený priestor!
Zdravé telo, zdravý duch – to sú pevné základy budúcnosti každého národa.
(Slovenský východ, 21. 3. 1920)
Spálené doláre
Blízko Michaloviec žila mladá nevesta, ktorej muž sa ešte pred vojnou odsťahoval do Ameriky, odkiaľ manželke svojej nedal ani znať o sebe, tým menej poslal jej podporu. Tieto dni obdŕžala razom od neho podobizeň. Susedkami nahuckaná ženská holú fotografiu bez listu a zdanlivo bez peňazí vrhla do pece, do ohňa. Pár dní na to došiel jej z New Yorku list, v ktorom upovedomuje ju muž o poslanej jej podobenke a do chrbta podobenky vtisnutých tisíc dolárov (100 000 korún čs.). Nevesta v rozpakoch trhá si vlasy, že pekné doláre ľahli popolom a ona nemá z nich ani zbla.
(Slovenský východ, 21. 3. 1920)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
