Košice pred sto rokmi: Zadržali pašeráka, v Ťahanovciach objavili záhadnú debnu

História Košíc v obrazoch (3 fotografie)

Vypísanie súťaže na emblém ČSR

Vládny komisariát pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku vypisuje verejnú súťaž na emblém (monogram) začiatočných písmen Československej republiky Č. S. R. pre bežnú potrebu rôznych remesiel a živností pri štátnych i súkromných dodávkach. Súťažné návrhy nech sú prevedené v prirodzenej velikosti a určené pre skutočný určitý účel, materiál a techniku a nech je naznačené prevedenie kresbou alebo slovným doprevádzaním.

(Slovenský východ, 23. 3. 1920)

Zadržaný pašerák

O istom Engländerovi z Kežmarku, ktorý bol dňa 13. marca zadržaný vojenskou políciou v obci Seňa za pašovanie sacharínu, sa ďalším podrobným vyšetrovaním ukázalo, že sa nejedná o občana Kežmarku, ale o maďarského občana – profesionálneho pašeráka.

(Kassai Hirlap, 24. 3. 1920)

Vlámali sa na športové ihrisko

Sklad náčinia športového klubu Törekvés, nachádzajúci sa na športovom ihrisku na Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova ulica, pozn. autora), neznámi páchatelia vylámali. Zlodeji si vzali osem párov nových topánok, dve lopty a ďalšiu drobnú výbavu vrátane dresov v celkovej hodnote 3000 korún.

(Kassai Hirlap, 24. 3. 1920)

Nová lekárska sieň

Dr. Ondrej Dániel Szabó, ktorý v tunajšej štátnej nemocnici vedie mužské oddelenie pre kožné a pohlavné nemoce, ordinuje pre nemocných na kožné a pohlavné nemoce každý deň popoludní od pol druhej do štvrtej hodiny vo svojom byte na Tordássyho ulici (dnes Bačíkova ulica, pozn. autora) č. 7, I. poschodie pri plzenskej reštaurácii.

(Slovenský východ, 25. 3. 1920)

Simultánna šachová hra v Košiciach

Dňa 27. marca v sobotu hrá majster Breyer (maďarský šachista Gyula Breyer, pozn. autora) simultánnu šachovú hru z pamäti v kaviarni Slávia. Hráči sa prijímajú len v obmedzenom počte. Cena stolu 10 korún. V nedeľu odpoludnie hrá majster Breyer obyčajnú simultánnu šachovú hru s hráčmi neobmedzeného počtu. Cena stolu 5 korún. Hra z pamäti má svoju zaujímavosť v tom, že šachista nepozerá na tabuľu. Na tomto poli má svetový rekord majster Réti (šachista Richard Réti, pozn. autora), ktorý s 22 hráčmi hral simultánnu hru z pamäti. Majster Breyer hral už so 16 hráčmi takú hru. Prihlášky na tieto hry prijíma do soboty 12. hod. poludňajšej dr. Zoltán Vécsey v redakcii Kassai Napló.

(Slovenský východ, 25. 3. 1920)

Zmarená vlámačka

Detektív Grasselly konajúci službu v kine Uránia bol včera večer o desiatej hodine upovedomený o vlámačke v sklade č. 38 bratov Kohnovcov na Moldavskej ceste. Dvaja z troch lúpežníkov vliezli do budovy, tretí zostal vonku ako pozorovateľ. Detektívovi sa podarilo nenápadne dostať k „hliadke“ - k neplnoletému Sz. M. - a spacifikovať ho. Ďalších dvoch vtáčkov chytil detektív Jauernigg priamo v sklade.

(Kassai Hirlap, 30. 3. 1920)

Krvavá zrážka s četníkmi

Z Bratislavy nám poslali nasledujúcu správu: Na jednom nemenovanom majeri v hlohoveckom okrese vyzvalo niekoľko osôb tamojších robotníkov k ukončeniu všetkých prác. Keď četníci vypátrali mená buričov, chceli ich predviesť na stanicu k výsluchu. V tom však zasiahol zhromaždený dav ľudí, ktorý sa pokúsil zmariť prácu mužov zákona. Potom, čo v tlačenici utrpel jeden četník rezné poranenie na ruke, četníci vytasili svoje bodáky. Jednu osobu poranili ľahko a jednu ťažko.

(Kassai Hirlap, 30. 3. 1920)

Tajomná debna

Ťahanovskí gazdovia Ján Pavlik a Michal Fikely našli počas orby na svojich pozemkoch v susedstve Šibeničného vrchu (maď. Akasztó domb) drevenú debnu s tromi detskými plodmi. Polícia rozbehla vyšetrovanie vo veci neznámej drevenej debny.

(Kassai Hirlap, 30. 3. 1920)

Otvorenie československého domu

Hostia, páni a dámy, všetko sviatočne naladení a veselo rozjarení, prichádzali húfne; miesta ani na státie nebolo zbytočného. Vidno bolo, že československá inteligencia v Košiciach v posledných mesiacoch vzmáha sa rapídne a mohutne. Jestli sa nemýlime, náš dom sa davom obecenstva zapáčil a dal by Pán Boh, že by táto láska nezhrdzavela, ale ďalším sebapoznaním v tomto dome len rástla do šírky a hĺbky.

Zahajujúcu reč povedal správca reálneho gymnázia Karol Murgaš. Začal s tým, že on, nepripravený na úlohu rečniť, predsa nachádza primeraných slov na kolaudovanie miestností – v návale citov, aké ho pri takej príležitosti radostne opanúvajú: „Ako u starých Rimanov bol rodinný krb žriedlom, z ktorého prýštilo všetko dobré a pekné pre život rodinný, občiansky, kultúrny, náboženský, sociálny a svätý ohník v chráme pohanskom Vestálkami pečlive strážený bol akosi národným symbolom toho prvého, tak i u Slovákov rodinný krb, ktorého slovenské kahance počali už v nejednej rodine vyhasínať, má tu v Košiciach v tomto dome československého bratrenia nájsť ten zväčšený, národný oheň. Teraz, keď z domu, ktorý dnes svojmu určeniu oddávame, ten doposiaľ len v srdciach povedomelých Slovákov plápolajúci oheň má si páliť cesty aj do najodľahlejšej dediny župy Abaujskej, ktorej vrchy nosia i beztak odpradávna názvy slovenské, rečník pociťuje prekypujúcu radosť. V tejto radosti a v nádeji z nej vyplývajúcej do skvelej budúcnosti oddáva náš dom svojmu významnému povolaniu.“

Veľký rečnícky dojem pána správcu hudba zahraním národných hymien len zvýšila. Vivat, crescat, floreat!

(Slovenský východ, 30. 3. 1920)