S bezdomovcami by najradšej nemal nikto nič spoločné. Nechceme ich vídať v uliciach, ani mať blízko svojho bývania charitný dom alebo nocľaháreň. Bojíme sa neporiadku, hluku, ochorení, trestných činov.
Predsudky mali aj blízki SONE HLAVÁČOVEJ, keď sa pred štrnástimi rokmi rozhodla pre prácu s ľuďmi bez domova. Veď je žena, má deti, má si vybrať niečo iné. Nepočúvla ich.
Dnes pracuje ako vedúca Charitného domu svätej Alžbety na Bosákovej ulici a nocľahárne Emauzy. Spolu so svojimi kolegami pomáha ľuďom bez domova opäť sa zaradiť do spoločnosti. Ľuďom na ulici zásadne nedáva peniaze a upozorňuje, že medzi parazitovaním na sociálnej pomoci a jej efektívnym využívaním je tenká hranica.
V máji dostanete za svoju prácu Cenu mesta Košice. Odkedy pracujete s ľuďmi bez domova?
Ocenia aj šéfa dychovky, ktorý zomrel po páde na chodníku Čítajte - V sociálnej oblasti pracujem 25 rokov, nikdy som svoje zameranie nemenila. Túto prácu vnímam ako poslanie a potrebu pomáhať ľuďom.
Predtým som pracovala na úrade práce ako sociálna kurátorka, a tiež ako sociálna poradkyňa pre rodiny s deťmi s nevyliečiteľnou diagnózou cystickou fibrózou.
K ľudom bez domova som sa dostala začiatkom roka 2006. Stále mám v hlave otázky z toho obdobia, ako sa ma druhí pýtali, že prečo práca s ľuďmi bez domova, prečo ja ako žena, či nemám strach, predsudky.
Tomu sa asi ťažko dá vyhnúť. Hoci sa to ťažko priznáva, nejaká forma predsudku voči takýmto ľuďom je v spoločnosti častá.
- Nevnímala som to tak. Po tých rokoch môžem povedať, že hoci ide o zraniteľnú skupinu ľudí, nesú v sebe veľa nepoznaného. Človek vidí zmysel práce. Ľudia bez domova nie sú len tí, čo sa túlajú, sú špinaví...
Neuvedomujeme si, že dnešná spoločnosť nikomu nezaručuje istotu v práci, ani s bývaním. Veľmi veľa ľudí, ktorí sú u nás, prišli o schopnosť platiť nájom, rozviedli sa, ochoreli.
Máme možno 20 percent ľudí, ktorí majú psychické ochorenia, stratili prácu, nedokázali platiť nájom, prišiel exekútor a ocitli sa bez domova. Som rada, že im môžem pomôcť odraziť sa z dna a posunúť ich dopredu.
Táto práca ale neprináša len pocity víťazstva.
- Áno, aj keď opisujem, aké je úžasné pracovať s takýmito ľuďmi, musím povedať aj to, že sú takí, ktorým chcem pomôcť, ale odozva z ich strany neprichádza.
Vyhovuje im život na ulici bez pravidiel a tu môžem urobiť len jedno, pochopiť ich a v prípade potreby pomôcť, ale vždy platí pomôcť sa dá len tomu, kto sa tomu nebráni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
